1A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.
1"A sada, gle, podruguju se mnome ljudi po ljetima mlađi od mene kojih oce ne bih bio metnuo ni s ovčarskim psima stada svojega.
2A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda.
2Ta što će mi jakost ruku njihovih kad im muževna ponestane snaga ispijena glađu i oskudicom.
3Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte,
3Glodali su u pustinji korijenje i čestar opustjelih ruševina.
4ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom.
4Lobodu su i s grmlja lišće brali, kao kruh jeli korijenje žukino.
5Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja,
5Od društva ljudskog oni su prognani, za njima viču k'o za lopovima.
6takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál.
6Živjeli su po strašnim jarugama, po spiljama i u raspuklinama.
7Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne,
7Urlik im se iz šikarja dizao; po trnjacima ležahu stisnuti.
8synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme.
8Sinovi bezvrijednih, soj bezimenih, bičevima su iz zemlje prognani.
9A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.
9Rugalicom sam postao takvima i njima sada služim kao priča!
10Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,
10Gnušaju me se i bježe od mene, ne ustežu se pljunut' mi u lice.
11pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou.
11I jer On luk mi slomi i satrije me, iz usta svojih izbaciše uzdu.
12Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby.
12S desne moje strane rulja ustaje, noge moje u bijeg oni tjeraju, put propasti prema meni nasiplju.
13Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka.
13Stazu mi ruše da bi me satrli, napadaju i ne brani im nitko,
14Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka.
14prolomom oni širokim naviru i kotrljaju se poput oluje.
15Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak.
15Strahote sve se okreću na mene, mojeg ugleda kao vjetra nesta, poput oblaka iščeznu spasenje.
16A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia.
16Duša se moja rasipa u meni, dani nevolje na me se srušili.
17Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc.
17Noću probada bolest kosti moje, ne počivaju boli što me glođu.
18Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne.
18Muka mi je i halju nagrdila i stegla me k'o ovratnik odjeće.
19Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu.
19U blato me je oborila dolje, gle, postao sam k'o prah i pepeo.
20Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa.
20K Tebi vičem, al' Ti ne odgovaraš; pred Tobom stojim, al' Ti i ne mariš.
21Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa.
21Prema meni postao si okrutan; rukom preteškom na me se obaraš.
22Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.
22U vihor me dižeš, nosiš me njime, u vrtlogu me olujnom kovitlaš.
23Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.
23Da, znadem da si me smrti predao, saborištu zajedničkom svih živih.
24Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc.
24Al' ne pruža li ruku utopljenik, ne viče li kad padne u nevolju?
25Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.
25Ne zaplakah li nad nevoljnicima, ne sažalje mi duša siromaha?
26Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak.
26Sreći se nadah, a dođe nesreća; svjetlost čekah, a gle, zavi me tama.
27Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia.
27Utroba vri u meni bez prestanka, svaki dan nove patnje mi donosi.
28Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc.
28Smrknut idem, al' nitko me ne tješi; ustajem u zboru - da bih kriknuo.
29Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.
29Sa šakalima sam se zbratimio i nojevima postao sam drugom.
30Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.
30Na meni sva je koža pocrnjela, i kosti mi je sažgala ognjica.
31A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.
31Tužaljka mi je ugodila harfu, svirala mi glas narikača ima.