¹Učinil som smluvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pannu?

¹Sa svojim očima savez sam sklopio da pogledat neću nijednu djevicu.

²A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsostí?

²A što mi je Bog odozgo dosudio, kakva mi je baština od Svesilnoga?

³Či nie zahynutie nešľachetnému a pomsta činiteľom neprávosti?

³TÓa nije li nesreća za opakoga, a nevolja za one koji zlo čine?

⁴Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky?

⁴Ne proniče li on sve moje putove, ne prebraja li on sve moje korake?

⁵Jestli som chodil s márnosťou, a jestli moja noha spiechala ku ľsti,

⁵Zar sam ikad u društvu laži hodio, zar mi je noga k prijevari hitjela?

⁶nech ma odváži na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť.

⁶Nek' me na ispravnoj mjeri Bog izmjeri pa će uvidjeti neporočnost moju!

⁷Jestli sa môj krok odchýlil s cesty, a moje srdce odišlo za mojimi očima, a jestli ľpí na mojich rukách nejaká škvrna;

⁷Ako mi je korak s puta kad zašao, ako mi se srce za okom povelo, ako mi je ljaga ruke okaljala,

⁸vtedy nech sejem, a iný nech jie, a moje potomstvo nech je vykorenené.

⁸neka drugi jede što sam posijao, neka sve moje iskorijene izdanke!

⁹Jestli sa dalo zvábiť moje srdce k cudzej žene, alebo jestli som úkladil pri dveriach svojho blížneho,

⁹Ako mi zavede srce žena neka, ako za vratima svog bližnjeg kad vrebah,

¹⁰vtedy nech melie moja žena inému, a nech sa zohýňajú nad ňou iní.

¹⁰neka moja žena drugom mlin okreće, neka s drugim svoju podijeli postelju!

¹¹Lebo je to mrzkosť a je to neprávosť pred sudcov;

¹¹Djelo bestidno time bih počinio, zločin kojem pravda treba da presudi,

¹²lebo je to oheň, ktorý žerie až do zahynutia a vykorenil by všetku moju úrodu.

¹²užego vatru što žeže do Propasti i što bi svu moju sažgala ljetinu.

¹³Keby som bol opovrhol súdom svojho sluhu alebo svojej dievky, keď sa pravotili so mnou,

¹³Ako kada prezreh pravo sluge svoga il' služavke, sa mnom kad su se parbili,

¹⁴čo by som bol urobil, keby bol povstal silný Bôh a keby to bol vyhľadával, čo by som mu bol odpovedal?

¹⁴što ću učiniti kada Bog ustane? Što ću odvratit' kad račun zatraži?

¹⁵Či azda ten, ktorý mňa učinil v živote matky, neučinil i jeho? A či nás oboch neutvoril jeden a ten istý v lone matky?

¹⁵Zar nas oba on ne stvori u utrobi i jednako sazda u krilu majčinu?

¹⁶Ak som uňal z toho, čo si priali chudobní, a dal som hynúť očiam vdovy

¹⁶Ogluših li se na molbe siromaha ili rasplakah oči udovičine?

¹⁷a jedol som sám svoju skyvu, a nejedla z nej i sirota -

¹⁷Jesam li kada sam svoj jeo zalogaj a da ga nisam sa sirotom dijelio?

¹⁸Lebo veď mi rástla od mojej mladosti jako otcovi, a od života svojej matky som ju vodil, vdovu -;

¹⁸TÓa od mladosti k'o otac sam mu bio, vodio sam ga od krila materina!

¹⁹ak som videl hynúceho bez rúcha a díval som sa na toho, kto nemal čím sa odiať, na chudobného;

¹⁹Zar sam beskućnika vidio bez odjeće ili siromaha kog bez pokrivača

²⁰ak mi nedobrorečily jeho bedrá, a nehrial sa zo strihu mojich oviec;

²⁰a da mu bedra ne blagosloviše mene kad se runom mojih ovaca ogrija?

²¹ak som sa zahnal svojou rukou na sirotu, pretože som videl v bráne svoju pomoc;

²¹Ako sam ruku na nevina podigao znajuć' da mi je na vratima branitelj,

²²nech odpadne moje plece od svojeho väzu, a moje rameno nech sa vylomí zo svojho kĺbu!

²²nek' se rame moje od pleća odvali i neka mi ruka od lakta otpadne!

²³Lebo išiel na mňa strach pred zkazou silného Boha, a pre jeho velebnosť nemohol som vykonať takú vec.

²³Jer strahote Božje na mene bi pale, njegovu ne bih odolio veličanstvu.

²⁴Ak som položil zlato za svoju nádej a povedal som čistému zlatu: Moje dúfanie;

²⁴Zar sam u zlato pouzdanje stavio i rekao zlatu: 'Sigurnosti moja!'

²⁵ak som sa radoval tomu, že mám veľa majetku, a že moja ruka získala tak mnoho;

²⁵Zar sam se veliku blagu radovao, bogatstvima koja su mi stekle ruke?

²⁶ak som hľadel na svetlo slnka, že svieti, a na mesiac, ako ta ide spanile,

²⁶Zar se, gledajući sunce kako blista i kako mjesec sjajni nebom putuje,

²⁷a moje srdce sa dalo tajne zviesť, a moja ruka im posielala bozky mojich úst -

²⁷moje srce dalo potajno zavesti da bih rukom njima poljubac poslao?

²⁸Aj to by bola bývala neprávosť pred sudcu, lebo tak by som bol zaprel silného Boha hore -,

²⁸Grijeh bi to bio što za sudom vapije, jer Boga višnjega bih se odrekao.

²⁹ak som sa radoval záhube svojho nenávistníka a bol som vzrušený radosťou, že ho stihlo zlé -

²⁹Zar se obradovah nevolji dušmana i likovah kad ga je zlo zadesilo,

³⁰Ale nedal som hrešiť svojim ústam kliatbou žiadať jeho dušu -,

³⁰ja koji ne dadoh griješiti jeziku, proklinjući ga i želeći da umre?

³¹ak nehovorili ľudia môjho stánu, kde kto je vraj, kto by sa nebol najedol jeho mäsa?!

³¹Ne govorahu li ljudi mog šatora: 'TÓa koga nije on mesom nasitio'?

³²Pohostín nenocoval vonku; svoje dvere som otváral na cestu -,

³²Nikad nije stranac vani noćivao, putniku sam svoja otvarao vrata.

³³ak som prikrýval svoje prestúpenie, ako robieva človek, skrývajúc svoju neprávosť vo svojom lone,

³³Zar sam grijehe svoje ljudima tajio, zar sam u grudima skrivao krivicu

³⁴keď som sa azda bál veľkého davu, a desilo ma opovrženie rodín, a mlčal som nevychádzajúc zo dverí -

³⁴jer sam se plašio govorkanja mnoštva i strahovao od prezira plemenskog te sam mučao ne prelazeć' svoga praga?

³⁵Oj, aby som mal toho, kto by ma vypočul! Tu hľa, je moje znamenie! Nech mi odpovie Všemohúci! A písmo aby som mal, ktoré napísal môj protivník!

³⁵O, kad bi koga bilo da mene sasluša! Posljednju sam svoju riječ ja izrekao: na Svesilnom je sad da mi odgovori! Nek' mi optužnicu napiše protivnik,

³⁶Áno, vzal by som ho na svoje plece a ovinul by som si ho sťa korunu!

³⁶i ja ću je nosit' na svome ramenu, čelo ću njome k'o krunom uresit'.

³⁷Oznámim mu počet svojich krokov a priblížim sa mu jako knieža -,

³⁷Dat ću mu račun o svojim koracima i poput kneza pred njega ću stupiti."

³⁸ak volá proti mne moja zem a spolu plačú jej brázdy;

³⁸Ako je na me zemlja moja vikala, ako su s njom brazde njezine plakale;

³⁹ak som jedol jej úrodu bez peňazí, a pre mňa musela vzdychať duša jej držiteľov:

³⁹ako sam plodove jeo ne plativši i ako sam joj ojadio ratare,

⁴⁰miesto pšenice nech vzíde tŕnie a miesto jačmeňa plevel. Dokončili sa slová Jobove.

⁴⁰[40a] neka mjesto žita po njoj niče korov, a mjesto ječma nek' posvud kukolj raste! [40b] Konac riječi Jobovih.