1Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach.
1Ona tri čovjeka prestadoše Jobu odgovarati, jer je on sebe smatrao nevinim.
2Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha.
2Nato se rasrdi Elihu, sin Barakeelov, iz Buza, od plemena Ramova: planu gnjevom na Joba zato što je sebe držao pravednim pred Bogom;
3I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba.
3a planu gnjevom i na tri njegova prijatelja jer nisu više našli ništa što bi odgovorili te su tako Boga osudili.
4A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on.
4Dok su oni govorili s Jobom, Elihu je šutio, jer su oni bili stariji od njega.
5A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev.
5Ali kad vidje da ona tri čovjeka nisu više imala odgovora u ustima, planu od srdžbe.
6A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem,
6I progovorivši, Elihu, sin Barakeelov, iz Buza, reče: "Po godinama svojim još mlad sam ja, a u duboku vi ste ušli starost; bojažljivo se zato ja ustezah znanje svoje pokazati pred vama.
7a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť.
7Mišljah u sebi: 'Govorit će starost, mnoge godine pokazat će mudrost.'
8Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.
8Uistinu, dah neki u ljudima, duh Svesilnog mudrim čini čovjeka.
9Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.
9Dob poodmakla ne daje mudrosti a niti starost pravednosti uči.
10Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem!
10Zato vas molim, poslušajte mene da vam i ja znanje svoje izložim.
11Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov.
11S pažnjom sam vaše besjede pratio i razloge sam vaše saslušao dok ste tražili što ćete kazati.
12A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči.
12Na vama moja sva bijaše pažnja, al' ne bi nikog da Joba pobije ni da mu od vas tko riječ opovrgne.
13Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek!
13Nemojte reći: 'Na mudrost smo naišli! Bog će ga pobit jer čovjek ne može.'
14Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami.
14Nije meni on besjedu upravio: odvratit mu neću vašim riječima.
15Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová.
15Poraženi, otpovrgnut ne mogu, riječi zapeše u grlu njihovu.
16A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej?
16Čekao sam! Al', gle, oni ne zbore. Umukoše, ni riječ više da kažu!
17Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem.
17Na meni je da progovorim sada, znanje ću svoje i ja izložiti.
18Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona.
18Riječi mnoge u meni naviru dok iznutra moj duh mene nagoni.
19Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť.
19Gle, nutrina mi je k'o mošt zatvoren, k'o nova će se raspući mješina.
20Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať.
20Da mi odlane, govorit ću stoga, otvorit ću usne i odvratit' vama.
21Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi.
21Nijednoj strani priklonit se neću niti laskat ja namjeravam kome.
22Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!
22Laskati ja ne umijem nikako, jer smjesta bi me Tvorac moj smaknuo.