1A ešte odpovedal Elíhu a riekol:
1Elihu nastavi svoju besjedu i reče:
2Počujte, múdri, moje slová; a vy, ktorí viete voľačo, pozorujte ma ušima!
2"I vi, mudraci, čujte što ću reći, vi, ljudi umni, poslušajte mene,
3Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm.
3jer uši nam prosuđuju besjede isto kao što nepce hranu kuša.
4Zvoľme si súd; poznajme medzi sebou, čo je dobré.
4Zajedno ispitajmo što je pravo i razmislimo skupa što je dobro.
5Lebo Job povedal: Som spravedlivý, ale silný Bôh odmietnul môj súd.
5Job je utvrdio: 'Ja sam pravedan, ali Bog meni pravdu uskraćuje.
6Napriek svojmu spravedlivému súdu luhám! Moja strela je smrteľná bez prestúpenia!
6U pravu sam, a lašcem prave mene, nasmrt prostrijeljen, a bez krivnje svoje!'
7Kto je muž ako Job, ktorý by pil výsmech ako vodu?
7Zar gdje čovjeka ima poput Joba koji porugu pije kao vodu,
8Ktorý putuje do spolku s činiteľmi neprávosti a je hotový ísť s bezbožnými mužmi?
8sa zlikovcima koji skupa hodi i s opakima isti dijeli put?
9Lebo hovorí: Neprospeje človekovi, keď sa bude ľúbiť u Boha.
9On tvrdi: 'Kakva korist je čovjeku od tog što Bogu ugoditi želi?'
10Preto, mužovia rozumného srdca, počujte ma! Nech je to preč od silného Boha, aby mal učiniť nejakú bezbožnosť a Všemohúci nejakú neprávosť!
10Stoga me čujte, vi ljudi pametni! Od Boga zlo je veoma daleko i nepravednost od Svemogućega,
11Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá najsť každému podľa toho, jaká je čia cesta.
11te on čovjeku plaća po djelima, daje svakom po njegovu vladanju.
12Áno, je istá pravda, že silný Bôh neučiní bezbožnosti, a Všemohúci neprevráti súdu.
12Odista, Bog zla nikada ne čini, niti Svesilni kad izvrće pravo.
13Kde kto mu sveril zem, aby na ňu dozeral, a kto složil na neho celý okruh sveta?
13TÓa tko je njemu povjerio zemlju i vasioni svijet tko je stvorio?
14Keby naň obrátil svoje srdce, a keby jeho ducha a jeho dych vzal k sebe;
14Kad bi on dah svoj u se povukao, kad bi čitav svoj duh k sebi vratio,
15razom by zomrelo každé telo, a tak by sa človek navrátil do prachu.
15sva bića bi odjednom izdahnula i u prah bi se pretvorio čovjek.
16Ak je tedy u teba rozum, nože počuj to, pozoruj ušima na hlas mojich slov!
16Ako razuma imaš, slušaj ovo, prikloni uho glasu riječi mojih.
17Či by azda ten, kto by nenávidel súdu, mohol spravovať? Alebo či toho, ktorý je svrchovane spravedlivý a mocný, vyhlásiš za bezbožného?
17Može li vladat' koji mrzi pravo? Najpravednijeg hoćeš li osudit'? -
18Či sa patrí povedať kráľovi: Ty nešľachetníku! Vy bezbožníci! kniežatám?
18Onog koji kaže kralju: 'Nitkove!' a odličniku govori: 'Zlikovče!'
19Tým menej tomu, ktorý nehľadí na osobu vladárov, a u ktorého nemá prednosti urodzený pred chudobným, lebo všetci sú dielom jeho rúk.
19Koji nije spram knezovima pristran i jednak mu je ubog i mogućnik, jer oni su djelo ruku njegovih?
20Náhle zomierajú, a o polnoci; národ sa otrasie a zajde, a odstránia mocného, nie ľudskou rukou.
20Zaglave za tren, usred gluhe noći: komešaju se narodi, prolaze; ni od čije ruke moćni padaju.
21Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.
21Jer, on nadzire pute čovjekove, pazi nad svakim njegovim korakom.
22Neni tmy a neni tône smrti, kde by sa skryli činitelia neprávosti.
22Nema toga mraka niti crne tmine gdje bi se mogli zlikovci sakriti.
23Lebo ani nevzkladá viacej na človeka, aby išiel k silnému Bohu na súd.
23Bog nikome unaprijed ne kaže kada će na sud pred njega stupiti.
24Láme mocných bez vyšetrovania a stavia iných na ich miesto.
24Bez saslušanja on satire jake i stavlja druge na njihovo mjesto.
25Pretože on zná ich skutky, a len čo sa obráti noc, bývajú zdrtení.
25TÓa odveć dobro poznaje im djela! Sred noći on ih obara i gazi.
26Medzi inými bezbožníkmi ich bije na mieste divákov,
26Ćuškom ih bije zbog zloće njihove na mjestu gdje ih svi vidjeti mogu.
27preto, že odstúpili od neho nenasledujúc ho a neporozumeli niktorým jeho cestám
27Jer prestadoše za njime hoditi, zanemariše putove njegove
28pôsobiac to, že prichádza k nemu krik chudobného. A on počuje krik biednych.
28goneć uboge da vape do njega i potlačene da k njemu leleču.
29No, keď on upokojí, kto potom odsúdi?! Alebo keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí? Jedno, či už nad celým národom a či nad jednotlivým človekom,
29Al' miruje li, tko da njega gane? Zastre li lice, tko ga vidjet' može?
30aby nekraľoval človek pokrytec, zpomedzi tých, ktorí sú osídlom národa.
30Nad pucima bdi k'o i nad čovjekom da ne zavlada tko narod zavodi.
31Lebo takto sa povie silnému Bohu: Ponesiem, nebudem robiť zlého.
31Kada bezbožnik Bogu svome kaže: 'Zavedoše me, više griješit neću.
32Tomu, čoho nevidím, ma ty vyuč; ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej.
32Ne uviđam li, ti me sad pouči, i ako sam kad nepravdu činio, ubuduće ja činiti je neću!'
33Či to azda má odplacovať podľa tvojho zdania, keď zavrhuješ? Lebo ty budeš voliť a nie ja. Alebo čo vieš, hovor!
33Misliš da Bog mora njega kazniti, dok ti zamisli njegove prezireš? Al' kada ti odlučuješ, a ne ja, mudrost nam svoju istresi dÓe sada!
34Mužovia rozumného srdca mi povedia, i každý múdry človek, ktorý ma čuje:
34Svi ljudi umni sa mnom će se složit' i svatko razuman koji čuje mene:
35Job nehovorí v pravej známosti, a jeho slová nie sú povedané v rozumnosti.
35Nepromišljeno Job je govorio, u riječima mu neima mudrosti.
36Oj, aby bol Job zkúšaný do nekonečna pre odpovedania podľa spôsobu ľudí neprávosti!
36Stoga, nek' se Job dokraja iskuša, jer odgovara poput zlikovaca;
37Lebo pridáva k svojmu hriechu spúru; medzi nami tlieska rukami a množí svoje reči proti silnému Bohu.
37a svom grijehu još pobunu domeće, među nama on plješće dlanovima i hule svoje na Boga gomila."