1A ešte pokračoval Elíhu a riekol:
1Elihu nastavi i reče:
2Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha.
2"Strpi se malo, pa ću te poučit', jer još nisam sve rekao za Boga.
3Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť.
3Izdaleka ću svoje iznijet' znanje da Stvoritelja svojega opravdam.
4Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou.
4Zaista, za laž ne znaju mi riječi, uza te je čovjek znanjem savršen.
5Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca.
5Gle, Bog je silan, ali ne prezire, silan je snagom razuma svojega.
6Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych.
6Opakome on živjeti ne daje, nevoljnicima pravicu pribavlja.
7Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení.
7S pravednika on očiju ne skida, na prijestolje ih diže uz kraljeve da bi dovijeka bili uzvišeni.
8A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia,
8Ako su negvam' oni okovani i užetima nevolje sputani,
9vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu.
9djela njihova on im napominje, kazuje im grijeh njine oholosti.
10A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti.
10Tad im otvara uho k opomeni i poziva ih da se zla okane.
11Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši.
11Poslušaju li te mu se pokore, dani im završavaju u sreći, u užicima godine njihove.
12Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti.
12Ne slušaju li, od koplja umiru, zaglave, sami ne znajući kako.
13Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže.
13A srca opaka mržnju njeguju, ne ištu pomoć kad ih on okuje;
14Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi.
14u cvatu svoga dječaštva umiru i venu poput hramskih milosnika.
15Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho.
15Nevoljnog on bijedom njegovom spasava i u nesreći otvara mu oči:
16A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku.
16izbavit će te iz ždrijela tjeskobe k prostranstvima bezgraničnim izvesti, k prepunu stolu mesa pretiloga.
17Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách.
17Ako sudio nisi opakima, ako si pravo krnjio siroti,
18Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného.
18nek' te obilje odsad ne zavede i nek' te dar prebogat ne iskvari.
19Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily?
19Nek' ti je gavan k'o čovjek bez zlata, a čovjek jake ruke poput slaba.
20Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta.
20Ne goni one koji su ti tuđi da rodbinu na njino mjesto staviš.
21Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať.
21Pazi se da u nepravdu ne skreneš, jer zbog nje snađe tebe iskušenje.
22Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ?
22Gle, uzvišen je Bog u svojoj snazi! Zar učitelja ima poput njega?
23Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť?
23Tko je njemu put njegov odredio? Tko će mu reći: 'Radio si krivo'?
24Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia.
24Spomeni se veličati mu djelo što ga pjesmama ljudi opjevaše.
25Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka.
25S udivljenjem svijet čitav ga promatra, divi se čovjek, pa ma izdaleka.
26Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť.
26Veći je Bog no što pojmit' možemo, nedokučiv je broj ljeta njegovih!
27Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho mhly,
27U visini on skuplja kapi vode te dažd u paru i maglu pretvara.
28ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí.
28Pljuskovi tada pljušte iz oblaka, po mnoštvu ljudskom dažde obilato.
29Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu?
29Tko li će shvatit' širenje oblaka, tutnjavu strašnu njegovih šatora?
30Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora.
30Gle, on nad sobom razastire svjetlost i dno morsko on vodama pokriva.
31Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť.
31Pomoću njih on podiže narode, u izobilju hranom ih dariva.
32Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa.
32On munju drži objema rukama i kazuje joj kamo će zgoditi.
33Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!
33Glasom gromovnim sebe navješćuje, stiže s gnjevom da zgromi opačinu.