1Áno, preto sa trasie moje srdce strachom a skáče so svojho miesta.
1Da, od toga i moje srce drhti i s mjesta svoga iskočiti hoće.
2Počujteže hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst!
2Čujte, čujte gromor glasa njegova, tutnjavu što mu iz usta izlazi.
3Púšťa ho popod všetky nebesia a svoje svetlo až na krýdla zeme.
3Gle, munja lijeće preko cijelog neba - i sijevne blijesak s kraja na kraj zemlje -
4Za ním reve hlas; hrmí hlasom svojej velebnosti a nezdŕža toho, keď sa čuje jeho hlas.
4iza nje silan jedan glas se ori: to On gromori glasom veličajnim. Munje mu lete, nitko ih ne priječi, tek što mu je glas jednom odjeknuo.
5Silný Bôh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum.
5Da, Bog gromori glasom veličajnim, djela velebna, neshvatljiva stvara.
6Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohutných dažďov.
6Kad snijegu kaže: 'Zasniježi po zemlji!' i pljuskovima: 'Zapljuštite silno!'
7Pečatí ruku každého človeka, aby poznali všetci ľudia, ktorí sú jeho dielom.
7svakom čovjeku zapečati ruke da svi njegovo upoznaju djelo.
8A divá zver vchádza do úkrytu a býva vo svojich brlohoch.
8U brlog se tad zvijeri sve uvuku i na svojem se šćućure ležaju.
9Z komory juhu prichádza víchrica a od severa zima.
9S južne se strane podiže oluja, a studen vjetri sjeverni donose.
10Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie.
10Već led od daha Božjega nastaje i vodena se kruti površina.
11Áno, vlahou obťažuje hustý oblak; naďaleko rozháňa oblak svojho svetla,
11I opet vodom puni on oblake, i sijevat' stanu oblaci munjama;
12ktorý sa prevracia jeho riadením naokolo, aby tie veci vykonaly všetko to, čo im rozkazuje na tvári okruhu zeme,
12kruže posvuda po volji njegovoj, što im naloži, to će izvršiti na licu cijelog kruga zemaljskoga.
13buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ.
13Šalje ih - ili da kazni narode, ili da ih milosrđem obdari.
14Nože počuj to, Jobe, postoj a pozoruj divy silného Boha!
14Poslušaj ovo, Jobe, umiri se i promotri djela Božja čudesna.
15Či vieš o tom, keď im nakladá niečo Bôh? Alebo kedy dá, aby sa zablesklo svetlo jeho oblaku?
15Znaš li kako Bog njima zapovijeda, kako munju iz oblaka svog pušta?
16Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša oblak? O divoch toho, ktorý je dokonalý čo do známosti?
16Znaš li o čem vise gore oblaci? Čudesna to su znanja savršenog.
17Ty, ktorého rúcho stáva sa priteplým, keď utíši zem od poludnia?
17Kako ti gore od žege haljine u južnom vjetru kad zemlja obamre?
18Rozťahoval si s ním nebeskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo.
18Zar si nebesa s njim ti razapeo, čvrsta poput ogledala livenog?
19Nože nám daj vedieť, čo mu povieme? Neupravíme reči pre tmu.
19DÓe naputi me što da mu kažemo: zbog tmine se ne snalazimo više.
20Či sa mu porozpráva, keď budem hovoriť? Či povie niekto slovo, aby bol pohltený?
20Zar ćeš mu reći: 'Hoću govoriti'? Ili na propast vlastitu pristati?
21A teraz síce nevidia ľudia svetla, ktoré svieti jasne na nebesiach; ale prejde vietor a vyčistí ich.
21Tko, dakle, može u svjetlost gledati na nebesima što se sja blistavo kada oblake rastjeraju vjetri?
22Od severa prichádza blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva.
22Sa sjevera k'o zlato je bljesnulo: veličanstvom strašnim Bog se odjenu!
23Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množstvo spravedlivosti, netrápi.
23Da, Svesilnog doseći ne možemo, neizmjeran je u moći i sudu, velik u pravdi, nikog on ne tlači.
24Preto sa ho boja ľudia. Nehľadí na nikoho z tých, ktorí sú múdreho srdca.
24Zato ljudi svi neka ga se boje! Na mudrost oholu on i ne gleda!"