¹Vtedy odpovedal Hospodin Jobovi z víchrice a riekol:

¹Nato Jahve odgovori Jobu iz oluje i reče:

²Kto je to, ktorý to zatemňuje radu slovami bez známosti?

²"Tko je taj koji riječima bezumnim zamračuje božanski promisao?

³Nože prepáš svoje bedrá jako muž, a budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám!

³Bokove svoje opaši k'o junak: ja ću te pitat', a ti me pouči.

⁴Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum?

⁴Gdje si bio kad zemlju utemeljih? Kazuj, ako ti je znanje sigurno.

⁵Kto položil jej rozmery, keď vieš? Alebo kto roztiahol po nej šnúru?

⁵Znaš li tko joj je mjere odredio i nad njom uže mjerničko napeo?

⁶Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto položil jej uholný kameň,

⁶Na čemu joj počivaju temelji? Tko joj postavi kamen ugaoni

⁷keď spolu plesaly hviezdy rána, a keď jasali všetci synovia Boží?

⁷dok su klicale zvijezde jutarnje i Božji uzvikivali dvorjani?

⁸A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky?

⁸Tko li zatvori more vratnicama kad je navrlo iz krila majčina;

⁹Keď som rozložil oblak za jeho odev a mrákavu za jeho plienky?

⁹kad ga oblakom k'o haljom odjenuh i k'o pelenam' ovih maglom gustom;

¹⁰A keď som mu vydal svoj zákon a položil som závory a vráta

¹⁰kad sam njegovu odredio među, vrata stavio sa prijevornicama?

¹¹a riekol som: Potiaľto prijdeš a nie ďalej, a tu položia hať proti pýche tvojich vĺn!?

¹¹Dotle, ne dalje, rekao sam njemu, tu nek' se lomi ponos tvog valovlja!

¹²Či si voľakedy za svojich dní rozkázal ránu? Či si ukázal rannej zore, kde je jej miesto,

¹²Zar si ikad zapovjedio jutru, zar si kazao zori mjesto njeno,

¹³poveliac, aby sa chopila krýdel zeme, a aby boli strasení s nej bezbožníci?

¹³da poduhvati zemlju za rubove i da iz nje sve bezbožnike strese;

¹⁴Nech sa prevracia a mení tvar ako pečatná hmota, a iné veci nech sa postavia ako rúcho!

¹⁴da je pretvori u glinu pečatnu i oboji je k'o kakvu haljinu.

¹⁵A tak nech je odňaté od bezbožných ich svetlo, a vysoké rameno nech sa poláme!

¹⁵Ona uzima svjetlost zlikovcima i pesnicu im lomi uzdignutu.

¹⁶Či si voľakedy prišiel až ku žriedlam mora alebo či si sa prechádzal po vnútri priepasti?

¹⁶Zar si ti prodro do izvora morskih, po dnu bezdana zar si kad hodio?

¹⁷Či sú ti zjavené brány smrti, alebo brány tône smrti si videl?

¹⁷Zar su ti vrata smrti pokazali; vidje li dveri kraja mrtvih sjena?

¹⁸Či si si prezrel všetko až po šírky zeme? Oznám, ak ju znáš celú!

¹⁸Zar si prostranstvo zemlje uočio? Govori, ako ti je znano sve to.

¹⁹Kde je cesta na miesto ta, kde býva svetlo? Alebo čo do tmy, kde je jej miesto?

¹⁹Koji putovi u dom svjetla vode, na kojem mjestu prebivaju tmine,

²⁰Aby si to pojal a odviedol v jeho medze a keď rozumieš chodníkom, ktoré vedú k jeho domu?

²⁰da ih odvedeš u njine krajeve, da im put k stanu njihovu pokažeš?

²¹Pravda vieš, lebo si sa vtedy narodil, a počet tvojich dňov je veľký!

²¹Ti znadeš to, tÓa davno ti se rodi, tvojih dana broj veoma je velik!

²²Či si prišiel voľakedy k pokladom snehu a poklady kamenca si videl?

²²Zar si stigao do riznica snijega i zar si tuče spremišta vidio

²³Ktoré zdŕžam u seba na čas súženia, na deň boja a vojny?

²³što ih pričuvah za dane nevolje, za vrijeme boja krvava i rata?

²⁴Kde je cesta na miesto ta, kde sa delí svetlo, ktoré rozháňa východný vietor po zemi?

²⁴Kojim li se putem dijeli munja kada iskre po svoj zemlji prosipa?

²⁵Kto rozdelil povodni prietok v obe strany a cestu blesku zvukov hromu,

²⁵Tko li je jaz iskopao povodnju, tko prokrčio pute grmljavini

²⁶aby dal pršať na zem, kde nieto nikoho, na púšť, na ktorej neni človeka?

²⁶da bi daždjelo na kraj nenastanjen, na pustinju gdje žive duše nema,

²⁷Aby nasýtil pustinu a miesta obrátené na púšť, a spôsobil to, aby rástla mladistvá tráva zelená?

²⁷da bi neplodnu napojio pustoš, da bi u stepi trava izniknula?

²⁸Či má dážď otca, alebo kto plodí kvapky rosy?

²⁸Ima li kiša svoga roditelja? Tko je taj koji kapi rose rađa?

²⁹Z čieho života vychádza mráz, a okyť nebies, kto ju plodí?

²⁹Iz čijeg li mraz izlazi krila, tko slanu stvara što s nebesa pada?

³⁰Vody sa skrývajú ako pod kameň, a tvár priepasti zamrznúc drží sa spolu.

³⁰Kako čvrsnu vode poput kamena i led se hvata površja bezdana?

³¹Či si sviazal sväzky Plejad alebo či si rozviazal povrazy Oriona?

³¹Možeš li lancem vezati Vlašiće i razdriješiti spone Orionu,

³²Či vyvedieš Mazzárot svojím časom? Alebo Arktura i s jeho synmi povedieš?

³²u pravo vrijeme izvesti Danicu, vodit' Medvjeda s njegovim mladima?

³³Či znáš zákony nebies? Či položíš toho správu na zemi?

³³Zar poznaješ ti zakone nebeske pa da njima moć na zemlji dodijeliš?

³⁴Či pozdvihneš svoj hlas k oblaku, aby ťa pokryla hojnosť vody?

³⁴Zar doviknuti možeš oblacima pa da pljuskovi tebe poslušaju?

³⁵Či pošleš blesky hromu, a pojdú? A či ti azda povedia: Hľa, tu sme?

³⁵Zar na zapovijed tvoju munje lijeću i tebi zar se odazivlju: 'Evo nas'?

³⁶Kto vložil do ľadvín múdrosť alebo kto dal srdcu rozum?

³⁶Tko je mudrost darovao ibisu, tko li je pamet ulio u pijetla?

³⁷Kto spočíta oblaky v svojej múdrosti, a nebeské kožice vody kto nahne,

³⁷Tko to mudro prebrojava oblake i tko nebeske izlijeva mjehove

³⁸keď sa sleje prach zeme v pevnú sliatinu, a hrudy sú pevne slepené?

³⁸dok se zemlja u tijesto ne zgusne i dok se grude njezine ne slijepe?

³⁹Či ulovíš ľvici korisť a hltavosť ľvíčat ukojíš,

³⁹Zar ćeš ti plijen uloviti lavici ili ćeš glad utažit' lavićima

⁴⁰keď sa krčia v pelešiach, sedia v húšti čihajúc?

⁴⁰na leglu svojem dok gladni čekaju i vrebaju na žrtvu iz zaklona?

⁴¹Kto pripravuje havranovi jeho pokrm, keď volajú jeho mláďatá k silnému Bohu, keď blúdia bez potravy?

⁴¹Tko hranu gavranovima pribavlja kad Bogu ptići njegovi cijuču i naokolo oblijeću bez hrane?