¹Či vieš čas rodenia kamzíkov? Pozoroval si azda svíjať sa jelenice, keď rodia?

¹Znaš li kako se legu divokoze? Vidje li kako se mlade košute?

²Či počítaš mesiace, ktoré vyplňujú? A či vieš čas ich pôrodu,

²Izbroji li koliko nose mjeseci, znaš li u koje doba se omlade?

³kedy sa skláňajú, rodia svoje mláďatá, odvrhujú svoje bolesti?

³Sagnuvši se, polegu lanad svoju i breme usred pustinje odlažu,

⁴Ich mladé silnejú; rastú na poli; vyjdú a viacej sa nevrátia.

⁴a kad im porod ojača, poraste, ostave ga i ne vraćaju mu se.

⁵Kto pustil divého osla na slobodu, a sväzky toho divocha kto rozviazal?

⁵Tko dade divljem magarcu slobodu i tko to oglav skinu njemu s glave?

⁶Ktorému som dal pustinu za jeho dom a za jeho príbytky slanú zem?

⁶U zavičaj mu dadoh ja pustinju i polja slana da ondje živuje.

⁷Smeje sa lomozu mesta; nečuje povyku pohoniča.

⁷Buci gradova on se podruguje i ne sluša goničevih povika.

⁸To, čo najde na vrchoch, je jeho pašou, a vyhľadáva všetko, čo je zelené.

⁸Luta brdima, svojim pašnjacima, u potrazi za zeleni svakakvom.

⁹Či ti bude chcieť slúžiť jednorožec? Či bude nocovať pri tvojich jasliach?

⁹Možeš li slugom učinit' bivola, zadržat' ga noć jednu za jaslama?

¹⁰Či pripriahneš jednorožca k brázde jeho povrazom? Či bude za tebou brániť údolia?

¹⁰Možeš li njega za brazdu prikovat' da ralo vuče po docima tvojim?

¹¹Či sa spoľahneš na neho preto, že má veľkú silu, a zanecháš na neho svoju prácu?

¹¹Možeš li se osloniti na njega jer je njegova snaga prevelika i prepustit' mu težak svoj posao?

¹²Či mu budeš veriť, že svezie tvoje semeno a sprace tvoje humno?

¹²Misliš li tebi da će se vratiti i na gumno ti dotjerati žito?

¹³Krýdlo pštrosov plesá. A istotne to nie je peruť ľútostného bociana ani perie!

¹³Krilima svojim noj trepće radosno, iako krila oskudnih i perja.

¹⁴Pretože zanechá zemi svoje vajcia a liahnuc hreje ich na prachu

¹⁴On svoja jaja na zemlji ostavlja, povjerava ih pijesku da ih grije,

¹⁵a zabúda, že ich môže rozpučiť noha, alebo že ich môže zašliapať poľná zver.

¹⁵ne mareć' što ih zgazit' može noga ili nekakva divlja zvijer zgnječiti.

¹⁶Tvrde zaobchodí so svojimi mláďatami, jako keby neboly jeho, i keby jeho práca mala byť nadarmo, nestrachuje sa o ňu.

¹⁶S nojićima k'o s tuđima postupa; što mu je trud zaludu, on ne mari.

¹⁷Pretože mu Bôh dal zabudnúť na múdrosť ani mu nedal podielu na rozumnosti.

¹⁷Jer Bog je njega lišio pameti, nije mu dao nikakva razbora.

¹⁸V taký čas, keď zatrepoce krýdlami na výšine, vysmeje sa koňovi i jeho jazdcovi.

¹⁸Ali kada na let krila raširi, tada se ruga konju i konjaniku.

¹⁹Či ty dáš koňovi silu? Či odeješ jeho šiju hrivou?

¹⁹Zar si ti konja obdario snagom zar si mu ti vrat grivom ukrasio?

²⁰Či spôsobíš, že bude skákať sťa kobylka? Jeho nádherný frkot je strašný.

²⁰Zar ti činiš da skače k'o skakavac, da u strah svakog nagoni hrzanjem?

²¹Jeho nohy hrabú na doline, a plesá vo svojej sile; ide von v ústrety zbrani.

²¹Kopitom zemlju veselo raskapa, neustrašivo srlja na oružje.

²²Smeje sa strachu ani sa neľaká ani neustúpi pred mečom,

²²Strahu se ruga, ničeg se ne boji, ni pred mačem uzmaknuti neće.

²³hoci nad ním chreští túl, lesklá kopija a pika;

²³Na sapima mu zvekeće tobolac, koplje sijeva i ubojna sulica.

²⁴s hrmotom a s búrlivým hnevom hltá zem ani nepostojí s pokojom, lebo zavznel zvuk trúby.

²⁴Bijesan i nestrpljiv guta prostore; kad rog zasvira, tko će ga zadržat':

²⁵Kedykoľvek zatrúbi trúba, zarehoce, a zďaleka začuchá boj, hrmot kniežat a krik.

²⁵na svaki zvuk roga on zarže: Ha! Izdaleka on ljuti boj već njuši, viku bojnu i poklič vojskovođa.

²⁶Či je to z tvojho rozumu, že lieta jastrab, rozostrie svoje krýdla oproti juhu?

²⁶Zar po promislu tvojem lijeće soko i prema jugu krila svoja širi?

²⁷Či na tvoj rozkaz vznáša sa orol a že na vysokom mieste kladie svoje hniezdo?

²⁷Zar se na nalog tvoj diže orao i vrh timora gnijezdo sebi vije?

²⁸Prebýva na skale a hniezdi na výčnelku skaly, a to jako na hrade.

²⁸Na litici on stanuje i noćÄi, na grebenima vrleti visokih.

²⁹Odtiaľ pátra po žrádle; jeho oči hľadia naďaleko.

²⁹Odatle na plijen netremice vreba, oči njegove vide nadaleko.

³⁰A jeho mláďatá strebú krv. Kde sú nejakí pobití, tam je aj on.

³⁰Krvlju se hrane njegovi orlići; gdje je ubijenih, tamo je i on."