1Nože zavolaj, či je voľakto, kto by ti odpovedal! A ku ktorému zo svätých sa obrátiš?
1Ded zazivlji! Zar će ti se tko odazvat'? Kojem li se svecu misliš sad obratit'?
2Lebo blázna zabije hnev, a sprostého usmrtí žiarlivosť.
2Doista, budalu njegov bijes ubija, luđaka će sasvim skončat ljubomora.
3Ja sám som videl blázna, ktorý púšťal korene, ale hneď som preklial jeho príbytok.
3Bezumnika vidjeh kako korijen pušta, al' prokletstvo skoro na kuću mu pade.
4Jeho synovia boli ďaleko od spasenia a boli zdrtení v bráne, ani nebolo nikoho, kto by bol vytrhol.
4Njegovi su sinci daleko od spasa, njih nezaštićene na Vratima tlače.
5Jeho žnivo pojedol hladný, ba ešte i zpomedzi tŕnia ho pobral, a žíznivý človek, hrabivý, dychtivo siahol po ich majetku.
5Ljetinu njihovu pojedoše gladni, sam Bog ju je njima oteo iz usta, a žedni hlepe za njihovim dobrima.
6Lebo bieda nepochádza z prachu, ani nepučí trápenie zo zeme.
6Ne, opačina ne izbija iz zemlje, nit' nevolja iz tla može nići sama,
7Ale človek sa rodí na trápenie, jako čo iskry vyletujú hore.
7nego čovjek rađa muku i nevolju kao što let orlov teži u visinu.
8No, ja by som istotne hľadal silného Boha a predložil by som svoju vec Bohu,
8Al' ja bih se ipak Bogu utekao i pred njime stvar bih svoju razložio.
9ktorý činí veľké veci a nevyzpytateľné, prepodivné a mnohé, že im niet počtu,
9Nedokučiva on djela silna stvori, čudesa koja se izbrojit' ne mogu.
10ktorý dáva dážď na tvár zeme a posiela vodu na polia
10On kišom rosi po svem licu zemljinu i vodu šalje da nam polja natapa.
11postavujúc nízkych na vysoké miesto a žalostiacich vyvyšuje spasením.
11Da bi ponižene visoko digao, da bi ojađene srećom obdario,
12Marí úmysly chytrákov, takže ich ruky nevykonajú ničoho,
12redom ruši ono što lukavci smisle, što god započeli, on im izjalovi.
13ktorý lapá múdrych v ich chytráctve, a rada prevrátených tak býva prenáhlená;
13On hvata mudre u njihovu lukavstvu, naume spletkara obraća u ništa.
14vodne narážajú jako vo tme a jako vnoci tápajú na poludnie.
14Posred bijela dana zapadnu u tamu, pipaju u podne kao usred noći.
15A zachraňuje od meča, od ich úst, a chudobného z ruky silného.
15On iz njinih ralja izbavlja jadnika, iz silničkih ruku diže siromaha.
16A tak má chatrný nádej; ale neprávosť zapchá svoje ústa.
16Tako se pokaže nada nevoljniku, i nepravda mora zatvoriti usta.
17Hľa, blahoslavený človek, ktorého tresce Bôh; preto nepohŕdaj káraním Všemohúceho.
17Da, blago čovjeku koga Bog odbaci! Stoga ti ne prezri karanje Svesilnog!
18Lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje; raní, a jeho ruky liečia.
18On ranjava, ali i ranu povija, udara i svojom zacjeljuje rukom.
19Zo šiestich úzkostí ťa vytrhne, áno, v siedmich sa ťa nedotkne zlé.
19Iz šest će nevolja tebe izbaviti, ni u sedmoj zlo te dotaknuti neće.
20V hlade ťa vykúpi zo smrti a v boji z moci meča.
20U gladi, od smrti on će te spasiti, a u ratu, oštru će te otet maču.
21Skryješ sa pred pomluvou zlého jazyka a nebudeš sa báť zhuby, keď prijde.
21Biču zla jezika uklonit će tebe, ispred otimača bez straha ćeš biti.
22Vysmeješ sa zhube i hladu, a neboj sa zveri zeme;
22Suši i studeni ti ćeš se smijati i od divljih zvijeri strahovati nećeš.
23lebo ešte len aj s kameňmi na poli budeš mať smluvu, a poľná zver bude upokojená voči tebe.
23Sklopit' ti ćeš savez s kamenjem na njivi, zvjerad divlja s tobom u miru će biti.
24A tak zvieš, že tvoj stánok bude v pokoji, a keď prezrieš svoj príbytok, nebudeš postrádať ničoho.
24U šatoru svome mir ćeš uživati, dom svoj kad pohodiš netaknut će stajat.
25A poznáš, že bude mnoho tvojho semena a tvojich potomkov ako byliny zeme.
25Koljeno ćeš svoje gledat' gdje se množi i potomstvo gdje ti kao trava raste.
26Vojdeš v plnej sile do hrobu, jako ide ta hore snop zbožia svojím časom.
26U grob ti ćeš leći kada budeš zreo, kao što se žito snosi kad dozori.
27Hľa, toto sme vyzkúmali, a tak je. Počuj to a pamätaj si na svoje dobré.
27Sve motrismo ovo: istina je živa! zato sve za dobro svoje ti poslušaj."