¹Vtedy odpovedal Bildad Šuchský a riekol:

¹Bildan iz Šuaha progovori tad i reče:

²Dokedy budeš hovoriť také veci, a dokedy budú slová tvojich úst ako víchor?

²"Dokad ćeš jošte govoriti tako, dokle će ti riječ kao vihor biti?

³Či azda silný Bôh prevráti súd, alebo či Všemohúci prevráti spravedlivosť?

³TÓa zar može Bog pravo pogaziti, može li pravdu izvrnut' Svesilni?

⁴Ak zhrešili tvoji synovia proti nemu, nuž zahnal ich v ruke ich prestúpenia.

⁴Ako mu djeca tvoja sagriješiše, preda ih zato bezakonju njinu.

⁵Keby si ty naozaj hľadal silného Boha a pokorne volal ku Všemohúcemu,

⁵Al' ako Boga potražiš iskreno i od Svesilnog milost ti izmoliš;

⁶keby si bol čistý a spravedlivý, doista by sa teraz zobudil za teba a pokojným by učinil príbytok tvojej spravedlivosti.

⁶ako li budeš čist i neporočan, odsad će svagda on nad tobom bdjeti i obnovit će kuću pravedniku.

⁷A keby tvoj počiatok bol býval malý a chatrný, tvoj koniec by vzrástol veľmi.

⁷Bit će malena tvoja sreća prošla prema budućoj što te očekuje.

⁸Lebo nože sa spýtaj drievneho pokolenia a uváž, čo vyzkúmali ich otcovia. -

⁸No pitaj samo prošle naraštaje, na mudrost pređa njihovih pripazi.

⁹Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -

⁹Od jučer mi smo i ništa ne znamo, poput sjene su na zemlji nam dani.

¹⁰Či ťa azda oni nenaučia a nepovedia ti a nevynesú slov zo svojho srdca?

¹⁰Oni će te poučit' i reći ti, iz srca će svog izvući besjede:

¹¹Či porastie trstina bez bahna? Či vyrastie rákos bez vody?

¹¹'Izvan močvare zar će rogoz nići? Zar će bez vode trstika narasti?

¹²Ešte je vo svojom kvete, nevytrhli ho, a usychá prv než ktorákoľvek iná tráva.

¹²Zeleni se sva, al' i nekošena usahne prije svake druge trave.

¹³Také sú stezky všetkých tých, ktorí zabúdajú na silného Boha, a nádeja pokrytca zahynie,

¹³To je kob svakog tko Boga zaboravi; tako propada nada bezbožnika:

¹⁴ktorého dôvera sa odreže, a jeho nádej bude jako dom pavúka.

¹⁴Nit je tanana njegovo uzdanje, a ufanje mu kuća paukova.

¹⁵Spoľahne sa na svoj dom, ale neobstojí; chytí sa ho, ale sa mu zvalí.

¹⁵Nasloni li se, ona mu se ljulja, prihvati li se, ona mu se ruši.

¹⁶Má i vlahu pred slnkom, a jeho výhonok vyniká nad jeho zahradu;

¹⁶Zeleni se i sav na suncu buja, vrt su mu cio mladice prerasle.

¹⁷na hŕbe skál sú pozapletané jeho korene, a hľadí po dome kamenia.

¹⁷Svojim korijenjem krš je isprepleo te život crpe iz živa kamena.

¹⁸Ale ak ho pohltia z jeho miesta, vtedy ho zaprie a povie: Nevidelo som ťa.

¹⁸A kad ga s mjesta njegova istrgnu, ono ga niječe: 'Nikada te ne vidjeh!'

¹⁹Hľa, to je radosť jeho cesty, a z prachu vyrastajú iní. -

¹⁹I evo gdje na putu sada trune dok drugo bilje već niče iz zemlje.

²⁰Hľa, silný Bôh nezavrhne bezúhonného ani neuchopí za ruku zlostníkov,

²⁰Ne, Bog neće odbacit' neporočne, niti će rukom poduprijet' opake.

²¹zatým však naplní tvoje ústa smiechom a tvoje rty radostným pokrikovaním.

²¹Smijeh će ti opet ispuniti usta, s usana će odjeknuti klicanje.

²²Tí, ktorí ťa nenávidia, odejú sa hanbou, a stánu bezbožných ľudí nebude.

²²Dušmane će ti odjenut' sramota i šatora će nestat' zlikovačkog.'"