¹Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa,

¹Mudre izreke Salomona, sina Davidova, kralja izraelskog:

²poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti,

²da se spozna mudrost i pouka, da se shvate razumne riječi;

³dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti,

³da se primi umna pouka, pravda i pravica i nepristranost;

⁴dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť.

⁴da se dade pamet neiskusnima, mladiću znanje i umijeće;

⁵Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať.

⁵kad mudar čuje, da umnoži znanje, a razuman steče mudrije misli;

⁶Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým.

⁶da razumije izreke i prispodobe, riječi mudraca i njihove zagonetke.

⁷Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.

⁷Strah je Gospodnji početak spoznaje, ali ludi preziru mudrost i pouku.

⁸Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.

⁸Poslušaj, sine moj, pouku oca svoga i ne odbacuj naputka svoje majke!

⁹Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.

⁹Jer će ti biti ljupki vijenac na glavi i ogrlica oko tvoga vrata.

¹⁰Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!

¹⁰Sine moj, ako te grešnici mame, ne pristaj;

¹¹Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;

¹¹ako bi rekli: "Hodi s nama, da vrebamo krv, čekamo u zasjedi nevina ni za što;

¹²pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy;

¹²da ih progutamo žive kao carstvo smrti i cijele kao one koji silaze u grob;

¹³najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou.

¹³naplijenit ćemo svakojaka blaga, napuniti svoje kuće plijenom;

¹⁴Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec.

¹⁴bacat ćeš s nama svoj ždrijeb, svi ćemo zajedno imati jednu kesu."

¹⁵Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!

¹⁵Sine moj, ne idi s njima na put, makni nogu od njihove staze.

¹⁶Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.

¹⁶Jer na zlo trče svojim nogama i hite prolijevati krv.

¹⁷Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca.

¹⁷Jer uzalud je razapinjati mrežu pred očima svima pticama.

¹⁸Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam.

¹⁸A oni vrebaju vlastitu krv, postavljaju zasjedu svojemu životu.

¹⁹Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána.

¹⁹Takva je sudba svih lakomih na ružan dobitak: on ih života stane.

²⁰Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach.

²⁰Mudrost glasno uzvikuje na ulici, na trgovima diže svoj glas;

²¹Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči:

²¹propovijeda po bučnim uglovima, na otvorenim gradskim vratima govori svoje riječi:

²²Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?

²²"Dokle ćete, vi glupi, ljubiti glupost i dokle će podsmjevačima biti milo podsmijevanje, i dokle će bezumnici mrziti znanje?

²³Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!

²³Poslušajte moju opomenu! Gle, svoj duh pred vas izlijevam, hoću vas poučiti svojim riječima.

²⁴No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;

²⁴Koliko sam vas zvala, a vi ste odbijali; pružala sam ruku, ali je nitko ne opazi.

²⁵ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli,

²⁵Nego ste odbacili svaki moj savjet i niste poslušali moje opomene;

²⁶preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;

²⁶zato ću se i ja smijati vašoj propasti, rugat ću se kad vas obuzme tjeskoba:

²⁷keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.

²⁷kad navali na vas strah kao nevrijeme i zgrabi vas propast kao vihor, kad navali na vas nevolja i muka.

²⁸Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,

²⁸Tada će me zvati, ali se ja neću odazvati; tražit će me, ali me neće naći.

²⁹zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej;

²⁹Jer su mrzili spoznaju i nisu izabrali Gospodnjeg straha

³⁰nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,

³⁰niti su poslušali moj savjet, nego su prezreli svaku moju opomenu.

³¹a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád.

³¹Zato će jesti plod svojeg vladanja i nasititi se vlastitih savjeta.

³²Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.

³²Jer glupe će ubiti njihovo odbijanje, a nemar će upropastiti bezumne.

³³Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.

³³A tko sluša mene, bezbrižan ostaje i spokojno živi bez straha od zla."