1Múdra žena buduje svoj dom, ale bláznivá ho borí svojimi rukami.
1Ženska mudrost sagradi kuću, a ludost je rukama razgrađuje.
2Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním.
2Tko živi s poštenjem, boji se Jahve, a tko ide stranputicom, prezire ga.
3V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty.
3U luđakovim je ustima šiba za oholost njegovu, a mudre štite vlastite usne.
4Keď nieto volov, sú prázdne jasle, ale mnoho dôchodku je v sile vola.
4Gdje nema volova, prazne su jasle, a obilna je žetva od snage bikove.
5Verný svedok neklame; ale falošný svedok hovorí všelijakú lož.
5Istinit svjedok ne laže, a krivi svjedok širi laž.
6Posmievač hľadá múdrosť, ale jej niet, a rozumnému je známosť ľahká.
6Podsmjevač traži mudrost i ne nalazi je, a razumni lako dolazi do znanja.
7Iď zpred muža blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti.
7Idi od čovjeka bezumna jer nećeš upoznati usne što zbore znanje.
8Múdrosťou opatrného je rozumieť svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lesť.
8Mudrost je pametna čovjeka u tom što pazi na svoj put, a bezumnička ludost prijevara je.
9Bláznom sa posmieva obeť za hriech; ale medzi úprimnými je záľuba.
9Luđacima je grijeh šala, a milost je Božja s poštenima.
10Srdce zná horkosť svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí.
10Srce poznaje svoj jad, i veselje njegovo ne može dijeliti nitko drugi.
11Dom bezbožných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitať.
11Dom opakih propast će, a šator će pravednika procvasti.
12Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti.
12Neki se put učini čovjeku prav, a na koncu vodi k smrti.
13Aj vo smiechu bolieva srdce, a po nej, po radosti, býva zármutok.
13I u smijehu srce osjeća bol, a poslije veselja dolazi tuga.
14Svojich ciest sa nasýti ten, kto sa odvrátil srdcom od Boha, a dobrý človek sa vzdiali od neho.
14Otpadnik se siti svojim prestupcima, a dobar čovjek svojim radom.
15Hlúpy verí každému slovu; ale opatrný rozumie svojmu kroku.
15Glupan vjeruje svakoj riječi, a pametan pazi na korak svoj.
16Múdry sa bojí a odstúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý.
16Mudar se boji i oda zla se uklanja, a bezuman se raspaljuje i bez straha je.
17Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený.
17Nagao čovjek čini ludosti, a razborit ih podnosi.
18Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známosťou.
18Glupaci baštine ludost, a mudre ovjenčava znanje.
19Zlí sa budú musieť zohnúť pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého.
19Zli padaju ničice pred dobrima i opaki pred vratima pravednikovim.
20I svojmu blížnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú.
20I svom prijatelju mrzak je siromah, a bogataš ima mnogo ljubitelja.
21Ten, kto pohŕda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blahoslavený.
21Griješi tko prezire bližnjega svoga, a blago onomu tko je milostiv ubogima.
22Či azda neblúdia tí, ktorí vymýšľajú zlé? Ale milosť a pravda bude tým, ktorí smýšľajú dobré.
22Koji snuju zlo, ne hode li stranputicom, a zar nisu dobrota i vjernost s onima koji snuju dobro?
23Z každej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze.
23U svakom trudu ima probitka, a pusto brbljanje samo je na siromaštvo.
24Korunou múdrych je ich bohatstvo, a bláznovstvom nerozumných je bláznovstvo.
24Mudrima je vijenac bogatstvo njihovo, a bezumnima kruna - njihova ludost.
25Pravdivý svedok vytrhuje duše; ale ľstivý hovorí všelijakú lož.
25Istinit svjedok izbavlja duše, a tko laži širi, taj je varalica.
26V bázni Hospodinovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište.
26U strahu je Gospodnjem veliko pouzdanje i njegovim je sinovima utočište.
27Bázeň Hospodinova je prameňom života vyhnúť sa osídlam smrti.
27Strah Gospodnji izvor je života: on izbavlja od zamke smrti.
28Vo množstve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára.
28Mnoštvo je naroda ponos kralju, a bez puka knez propada.
29Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.
29Tko se teško srdi, velike je razboritosti, a nabusit duhom pokazuje ludost.
30Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť.
30Mirno je srce život tijelu, a ljubomor je gnjilež u kostima.
31Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym.
31Tko tlači siromaha huli na stvoritelja, a časti ga tko je milostiv ubogomu.
32Vo svojom nešťastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti.
32Opaki propada zbog vlastite pakosti, a pravednik i u samoj smrti nalazi utočište.
33V srdci rozumného odpočíva múdrosť, a to, čo je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná.
33U razumnu srcu mudrost počiva, a što je u bezumnome, to se i pokaže.
34Spravedlivosť vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom.
34Pravednost uzvisuje narod, a grijeh je sramota pucima.
35Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prchlivosť bude údelom tomu, kto robí hanbu.
35Kralju je mio razborit sluga, a na sramotna se srdi.