1Dobré meno je viacej hodno ako veľké bohatstvo, a priazeň nad striebro a zlato.
1Dobro je ime bolje od velika bogatstva, i bolja je naklonost od srebra i zlata.
2Bohatý a chudobný sa stretávajú; ten, ktorý ich všetkých učinil, je Hospodin.
2Bogataš se i siromah sreću: obojicu ih Jahve stvori.
3Opatrný, keď vidí zlé, skryje sa; ale hlupáci prejdú a pykajú.
3Pametan čovjek vidi zlo i skrije se, a glupaci idu bezbrižno i trpe kaznu.
4Odplatou pokory a bázne Hospodinovej je bohatstvo, sláva a život.
4Nagrada je poniznosti strah Gospodnji, bogatstvo, čast i život.
5Tŕnie a smečky sú na ceste prevrátenca; ten, kto ostríha svoju dušu, vzdiali sa od nich.
5Trnje i zamke su na putu varalici: tko čuva život svoj, daleko je od oboga.
6Vyučuj mládenca podľa spôsobu jeho cesty; potom aj keď sa zostarie, neuchýli sa od nej.
6Upućuj dijete prema njegovu putu, pa kad i ostari, neće odstupiti od njega.
7Bohatý panuje nad chudobnými, a ten, kto si vypožičiava, je sluhom tomu, kto mu požičiava.
7Bogataš vlada nad siromasima, a dužnik je sluga vjerovniku.
8Ten, kto rozsieva neprávosť, bude žať zkazu, a prút jeho prchlivosti bude mať koniec.
8Tko sije nepravdu, žanje nesreću, i šiba njegova gnjeva udarit će njega samog.
9Človek dobrotivého oka bude požehnaný, lebo dáva zo svojho chleba chudobnému.
9Milostivo se oko blagoslivlje, jer daje od svog kruha siromahu.
10Zažeň posmievača, a vyjde s ním aj zvada, a prestane spor i hanba.
10Otjeraj podsmjevača i prestat će svađe i nestat će nesloga i pogrda.
11Kto miluje čistotu srdca a dbá na ľúbeznosť svojich rtov, toho priateľom je kráľ.
11Jahve ljubi čisto srce, i tko je ljubeznih usana, kralj mu je prijatelj.
12Oči Hospodinove strážia známosť; ale prevracia reči toho, kto robí neverne.
12Pogled Jahvin čuva znanje, Jahve pomućuje riječi bezbožnika.
13Leňoch hovorí: Lev je vonku, budem zabitý prostred niektorej z ulíc.
13Lijenčina veli: "Lav je vani, nasred trga poginuo bih."
14Ústa cudzích žien sú hlbokou jamou; na koho sa veľmi hnevá Hospodin, ten ta padne.
14Duboka jama usta su preljubnice, i na koga se Jahve srdi, pada onamo.
15Bláznovstvo je priviazané na srdci chlapca; prút kázne ho vzdiali od neho.
15Ludost prianja uza srce djetinje: šiba pouke otklanja je od njega.
16Ten, kto utiskuje chudobného, aby rozmnožil svoje, a ten, kto dáva bohatému, robí to iba na nedostatok.
16Tko tlači siromaha, taj mu koristi; tko daje bogatašu, samo mu šteti.
17Nakloň svoje ucho a počuj slová múdrych a nastav svoje srdce mojej známosti.
17Riječi mudraca: Prigni uho svoje i čuj riječi moje i upravi svoje srce mojem znanju,
18Lebo to bude krásne a príjemné, keď ich budeš ostríhať vo svojom vnútri, keď budú pevne stáť spolu na tvojich rtoch.
18jer milina je ako ih čuvaš u nutrini svojoj, i kad ti budu sve spremne na usnama tvojim.
19Aby bola tvoja nádej v Hospodinovi, oznamujem ti to dnes, tebe.
19Da bi uzdanje tvoje bilo u Jahvi, upućujem danas i tebe.
20Či som ti nenapísal znamenitých vecí čo do rád a známosti?
20Napisah ti trideset što savjeta što pouka
21Aby som ti oznámil istotu pravdivých rečí, aby si odpoveďou doniesol zpät slová pravdy tým, ktorí by ťa poslali.
21da te poučim riječima istine, da uzmogneš pouzdanim riječima odgovoriti onomu tko te zapita.
22Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný, ani nedrť biedneho v bráne.
22Nemoj pljačkati siromaha zato što je siromah i ne gazi ubogoga na sudu.
23Lebo Hospodin bude riešiť ich pravotu a vydrie dušu tým, ktorí im vydierajú.
23Jer će Jahve parbiti parbu njihovu i otet će život onima koji ga njima otimlju.
24Nepriateľ sa s hnevivým človekom ani neobcuj s prchlivým mužom,
24Ne druži se sa srditim i ne idi s čovjekom jedljivim
25aby si sa nenaučil jeho cestám a nevzal tak osídla svojej duši.
25da se ne bi privikao na staze njegove i namjestio zamku duši svojoj.
26Nebuď medzi tými, ktorí sa zaručujú, medzi tými, ktorí ručia za dlhy.
26Ne budi među onima koji daju ruku, koji jamče za dugove:
27Ak nemáš čím zaplatiť, prečo má niekto vziať tvoju ložu zpod teba?
27ako nemaš čime nadoknaditi, zašto da ti oduzmu i postelju ispod tebe?
28Neprenášaj dávnej medze, ktorú spravili tvoji otcovia.
28Ne pomiči prastare međe koju su postavili oci tvoji.
29Vidíš muža, zbehlého v jeho práci? Postaví sa pred kráľmi; nepostaví sa pred nepatrnými.
29Jesi li vidio čovjeka vična poslu svom: takav ima pristup kraljevima i ne služi prostacima.