1Nezáviď zlým ľuďom ani si nežiadaj byť s nimi.
1Ne zavidi opakim ljudima niti želi da budeš s njima.
2Lebo ich srdce myslí na zkazu, a ich rty hovoria trápenie.
2Jer im srce smišlja nasilje i usne govore o nedjelu.
3Múdrosťou sa buduje dom a umnosťou sa upevňuje,
3Mudrošću se zida kuća i razborom utvrđuje,
4a známosťou sa naplňujú komory všelijakým majetkom, drahým a krásnym.
4i po znanju se pune klijeti svakim blagom dragocjenim i ljupkim.
5Múdry muž je silný, a človek známosti upevňuje moc.
5Bolji je mudar od jakoga i čovjek razuman od silne ljudine.
6Lebo múdrym riadením budeš viesť vojnu, a záchrana je vo množstve radcov.
6Jer s promišljanjem se ide u boj i pobjeda je u mnoštvu savjetnika.
7Privysokými sú bláznovi cesty múdrosti; v bráne neotvorí svojich úst.
7Previsoka je bezumnomu mudrost: zato na sudu ne otvara usta svojih!
8Kto zamýšľa urobiť zlé, toho nazovú zlomyseľným.
8Tko smišlja zlo zove se učitelj podmukli.
9Myseľ bláznovstva je hriech, a ohavnosťou je ľuďom posmievač.
9Ludost samo grijeh snuje, i podrugljivac je mrzak ljudima.
10Ak budeš malátny v deň súženia, obmedzená bude tvoja sila.
10Kloneš li u dan bijede, bijedna je tvoja snaga.
11Vytrhuj tých, ktorí sú jatí na smrť, a tých, ktorí sa potácajú na zabitie. Či by si sa azda zdržal?
11Izbavi one koje vode u smrt; i spasavaj one koji posrćući idu na stratište.
12Keby si povedal: Hľa, nevedeli sme o tom, či azda ten, ktorý zpytuje srdcia, nerozumie? A ten, ktorý strežie tvoju dušu, vie a odplatí človekovi podľa jeho skutku.
12Ako kažeš: "Nismo za to znali", ne razumije li onaj koji ispituje srca? I ne znade li onaj koji ti čuva dušu? I ne plaća li on svakomu po njegovim djelima?
13Jedz, môj synu, med, lebo je dobrý, a samotečený med je sladký tvojemu ďasnu.
13Jedi med, sine moj, jer je dobar, i saće je slatko nepcu tvome.
14Tak vedz, je múdrosť tvojej duši; ak ju najdeš, bude ti v budúcnosti odmena, a tvoje očakávanie nebude vyťaté.
14Takva je, znaj, i mudrost tvojoj duši: ako je nađeš, našao si budućnost i nada tvoja neće propasti.
15Neúklaď, bezbožný, príbytku spravedlivého a nekaz miesta, na ktorom sa kladie v pokoji.
15Ne postavljaj, opaki, zasjede stanu pravednikovu, ne čini nasilja boravištu njegovu;
16Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom.
16jer padne li pravednik i sedam puta, on ustaje, a opaki propadaju u nesreći.
17Neraduj sa, keby padol tvoj nepriateľ, a keby klesol, nech neplesá tvoje srdce,
17Ne veseli se kad padne neprijatelj tvoj i ne kliči srcem kada on posrće,
18aby snáď toho nevidel Hospodin, a bolo by to zlým v jeho očiach, a odvrátil by od neho svoj hnev.
18da ne bi vidio Jahve i za zlo uzeo i obratio srdžbu svoju od njega.
19Nehnevaj sa na zlostníkov; nezáviď bezbožným.
19Nemoj se srditi zbog zločinaca, nemoj zavidjeti opakima,
20Lebo zlý nemá v budúcnosti nijakej odmeny; svieca bezbožných zhasne.
20jer zao čovjek nema budućnosti, svjetiljka opakih gasi se.
21Boj sa Hospodina, môj synu, i kráľa a s tými, ktorí ináče smýšľajú, sa nepleť.
21Boj se Jahve, sine moj, i kralja: i ne buni se ni protiv jednoga ni protiv drugoga.
22Lebo náhle povstane ich zkaza, a pomsta ich oboch, kedy dohrmí, kto zná?!
22Jer iznenada provaljuje nesreća njihova i tko zna kad će doći propast njihova.
23I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dobre.
23I ovo je od mudraca: Ne valja biti pristran na sudu.
24Kto hovorí bezbožnému: Si spravedlivý, toho budú preklínať ľudia, zúrivo sa budú na neho hnevať národy.
24Tko opakomu veli: "Pravedan si", proklinju ga narodi i kunu puci;
25Ale tým, ktorí karhajú, to bude krásnym, a prijde na nich požehnanie dobrého.
25a oni koji ga ukore nalaze zadovoljstvo, i na njih dolazi blagoslov sreće.
26Bozkáva rty, kto odpovedá pravé slová.
26U usta ljubi tko odgovara pošteno.
27Priprav svoju prácu vonku a prihotov si ju na poli a potom budeš budovať svoj dom.
27Svrši svoj posao vani i uredi svoje polje, potom i kuću svoju zidaj.
28Nebuď svedkom proti svojmu blížnemu, bez príčiny, a čo by si azda navádzal a klamal svojimi rtami?
28Ne svjedoči lažno na bližnjega svoga: zar ćeš varati usnama svojim?
29Nepovedz: Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; odplatím človekovi podľa jeho skutku.
29Ne reci: "Kako je on meni učinio, tako ću i ja njemu; platit ću tom čovjeku po djelu njegovu!"
30Išiel som popri poli lenivého muža a popri vinici človeka bez rozumu.
30Prolazio sam mimo polje nekog lijenčine i mimo vinograd nekog luđaka,
31A hľa, všetko to bolo porastené prhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi, a jeho kamenná ohrada bola zborená.
31i gle, sve bijaše zaraslo u koprive, i sve pokrio čkalj, i kamena ograda porušena.
32A ja vidiac to priložil som svoje srdce, videl som a vzal som si naučenie.
32Vidjeh to i pohranih u srcu, promotrih i uzeh pouku:
33Len trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať si,
33"Još malo odspavaj, još malo odrijemaj, još malo podvij ruke za počinak,
34a prijde pozvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza jako ozbrojenec.
34i doći će tvoje siromaštvo kao skitač i oskudica kao oružanik!"