1Aj toto sú príslovia Šalamúnove, ktoré sobrali mužovia Ezechiáša, judského kráľa.
1I ovo su mudre izreke Salomonove; sabrali ih ljudi Ezekije, kralja judejskog.
2Slávou Božou je ukryť vec, a slávou kráľov je vyzkúmať vec.
2Slava je Božja sakrivati stvar, a slava kraljevska istraživati je.
3Nebesia čo do výšky a zem čo do hĺbky a srdce kráľov sú nevyzpytateľné.
3Neistražljivo je nebo u visinu, zemlja u dubinu i srce kraljevsko.
4Odstrániť trosky zo striebra, a vyjde čistá nádoba slievačovi;
4Ukloni trosku od srebra, i uspjet će posao zlataru.
5odstrániť bezbožníka pred kráľom, a jeho trón bude stáť pevne v spravedlivosti.
5Ukloni opakoga ispred kralja, i utvrdit će se pravicom prijestol njegov.
6Nerob sa slávnym pred kráľom a nestoj na mieste veľkých.
6Ne veličaj se pred kraljem i ne sjedaj na mjesto velikaško,
7Lebo je lepšie, aby ti povedali: Vystúp sem, než aby ťa ponížili pred kniežaťom, ktoré videly tvoje oči.
7jer je bolje da ti se kaže: "Popni se gore" nego da te ponize pred odličnikom.
8Nepúšťaj sa náhle do sporu, aby si napokon neprišiel do úzkosti, čo robiť, keďby ťa zahanbil tvoj blížny.
8Što su ti oči vidjele ne iznosi prebrzo na raspru; jer što ćeš učiniti na koncu kad te opovrgne bližnji tvoj?
9Pokonaj svoju pravotu so svojím blížnym a tajomstvo druhého človeka nevyjav,
9Kad si u parbi s bližnjim svojim, ne otkrivaj tuđe tajne,
10aby ťa nepotupil ten, kto by to počul, a tvoja zlá povesť by sa nevrátila.
10da te ne izgrdi tko čuje i da ti se kleveta ne vrati.
11Zlaté jablká v strieborných pletienkoch dobré slovo, povedané v svoj čas.
11Riječi kazane u pravo vrijeme zlatne su jabuke u srebrnim posudama.
12Zlatou náušnicou a ozdobou z rýdzeho zlata je múdry kárateľ na ucho, ktoré čuje.
12Mudrac koji kori uhu je poslušnu zlatan prsten i ogrlica od tanka zlata.
13Jako chlad snehu v deň žatvy je verný posol tým, ktorí ho posielajú, a občerstvuje dušu svojich pánov.
13Vjeran je glasnik onomu tko ga šalje kao ledena studen u doba žetve: on krijepi dušu svoga gospodara.
14Vystupujúce pary oblačné a vietor bez dažďa, taký je človek, ktorý sa chváli lživým darom.
14Tko se diči lažljivim darom, on je kao oblak i vjetar bez kiše.
15Trpezlivosťou býva nahovorené knieža, a mäkký jazyk láme kosti.
15Strpljivošću se ublažava sudac, mek jezik i kosti lomi.
16Našiel si med; jedz toľko, čo ti je dosť, aby si sa ho nepresýtil a vyvrátil by si ho.
16Kad naiđeš na med, jedi umjereno, kako se ne bi prejeo i pojedeno izbljuvao.
17Zdržuj svoju nohu od domu svojho blížneho, aby sa ťa nenasýtil a vzal by ťa v nenávisť.
17Rijetko zalazi u kuću bližnjega svoga, da te se ne zasiti i ne zamrzi na te.
18Kyjak, meč a ostrá strela, taký je človek, ktorý hovorí proti svojmu blížnemu, falošný svedok.
18Čovjek koji svjedoči lažno na bližnjega svoga on je kao bojni malj i mač i oštra strijela.
19Vylomený zub a vytknutá noha nádej v neverného v deň úzkosti.
19Uzdanje u bezbožnika na dan nevolje - krnjav je zub i noga klecava.
20Ten, kto vyzlieka odev za studeného dňa; ten, kto leje ocot na sanitru, a ten, kto spieva pesničky smutnému srdcu, sú jedno.
20Kao onaj koji skida haljinu u zimski dan ili ocat lije na ranu, takav je onaj tko pjeva pjesmu turobnu srcu.
21Ak je lačný ten, kto ťa nenávidí, nakŕm ho chlebom; ak je smädný, napoj ho vodou,
21Ako je gladan neprijatelj tvoj, nahrani ga kruhom, i ako je žedan, napoji ga vodom.
22lebo tak shrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu, a Hospodin ti odplatí.
22Jer mu zgrćeš ugljevlje na glavu i Jahve će ti platiti.
23Severný vietor plodí dážď a hnevlivú tvár jazyk, ktorý tajne škodí.
23Sjeverni vjetar donosi dažd, a himben jezik srdito lice.
24Lepšie je bývať voľakde v kúte na streche ako so svárlivou ženou v spoločnom dome.
24Bolje je stanovati pod rubom krova nego u zajedničkoj kući sa ženom svadljivom.
25Studená voda čerstvá na vypráhlu dušu a dobrá zvesť z ďalekej zeme.
25Kao studena voda žednu grlu, takva je dobra vijest iz zemlje daleke.
26Pošliapaný prameň a zkazený zdroj, to je spravedlivý, ktorý sa kláti pred bezbožným.
26Kao zatrpan izvor i vrelo zamućeno, takav je pravednik koji kleca pred opakim.
27Jesť mnoho medu nie je dobre, tak vyhľadávať vlastnú slávu nie je slávou.
27Jesti mnogo meda nije dobro niti tražiti pretjerane časti.
28Preborené mesto, bez múru, je muž, ktorý neovláda svojho ducha.
28Grad razvaljen i bez zidova - takav je čovjek koji nema vlasti nad sobom.