¹Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti,

¹Sine moj, čuj moju mudrost, prigni uho mojoj razboritosti

²aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.

²da sačuvaš oprez, da ti usne zadrže znanje.

³Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.

³Jer s usana žene preljubnice kaplje med i nepce joj je glađe od ulja,

⁴Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.

⁴ali je ona naposljetku gorka kao pelin, oštra kao dvosjekli mač.

⁵Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.

⁵Njene noge silaze k smrti, a koraci vode u Podzemlje.

⁶Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.

⁶Ona ne pazi na put života, ne mari što su joj staze kolebljive.

⁷Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.

⁷Zato me sada poslušaj, sine, i ne odstupaj od riječi mojih usta.

⁸Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,

⁸Neka je put tvoj daleko od nje i ne približuj se vratima njezine kuće,

⁹aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;

⁹da drugima ne bi dao svoju slavu i okrutnima svoje godine;

¹⁰aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.

¹⁰da se ne bi tuđinci nasitili tvoga dobra i da tvoja zaslužba ne ode u tuđu kuću;

¹¹A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso

¹¹da ne ridaš na koncu kad ti nestane tijela i puti

¹²a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!

¹²i da ne kažeš: "Oh, kako sam mrzio pouku i kako mi je srce preziralo ukor!

¹³A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.

¹³I ne slušah glasa svojih učitelja, niti priklonih uho onima što me poučavahu.

¹⁴Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.

¹⁴I umalo ne zapadoh u svako zlo, usred zbora i zajednice!"

¹⁵Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.

¹⁵Pij vodu iz svoje nakapnice i onu što teče iz tvoga studenca.

¹⁶Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?

¹⁶Moraju li se tvoji izvori razlijevati i tvoji potoci teći ulicama?

¹⁷Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.

¹⁷Nego neka oni budu samo tvoji, a ne i tuđinaca koji su uza te.

¹⁸Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.

¹⁸Neka je blagoslovljen izvor tvoj i raduj se sa ženom svoje mladosti:

¹⁹Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.

¹⁹neka ti je kao mila košuta i ljupka gazela, neka te grudi njene opajaju u svako doba, njezina ljubav zatravljuje bez prestanka!

²⁰A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?

²⁰TÓa zašto bi se, sine moj, zanosio preljubnicom i grlio tuđinki njedra?

²¹Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.

²¹Jer pred Jahvinim su očima čovjekovi putovi i on motri sve njegove staze.

²²Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.

²²Opakoga će uhvatiti njegova zloća i sapet će ga užad njegovih grijeha.

²³On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.

²³Umrijet će jer nema pouke, propast će zbog svoje goleme gluposti.