¹Môj synu, ak si sa zaručil za svojho blížneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho,

¹Sine moj, kad jamčiš bližnjemu svojem i daš svoju ruku drugome,

²zaplietol si sa jako do osídla do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst.

²vezao si se vlastitim usnama, uhvatio se riječima svojih usta;

³Učiň, učiň toto, môj synu, a vyprosti sa, lebo si vošiel do ruky svojho blížneho. Idi, pokor sa a naľahni na svojho blížneho.

³učini onda ovo, sine moj: oslobodi se! Jer si dopao u ruke bližnjemu svojemu; idi, baci se preda nj i salijeći bližnjega svoga.

⁴Nedaj usnúť svojim očiam ani zadriemať svojim víčkam.

⁴Ne daj sna svojim očima ni drijema svojim vjeđama;

⁵Vytrhni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lovca vtákov.

⁵otmi se kao gazela iz mreže i kao ptica iz ruku ptičaru.

⁶Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej.

⁶Idi k mravu, lijenčino, promatraj njegove pute i budi mudar:

⁷On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,

⁷on nema vođe, nadzornika, ni nadstojnika,

⁸pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu včas žatvy.

⁸ljeti se sebi brine za hranu i prikuplja jelo u doba žetve.

⁹Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?

⁹A ti, dokle ćeš, lijenčino, spavati? Kad ćeš se dići oda sna svoga?

¹⁰Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky poležať,

¹⁰Još malo odspavaj, još malo odrijemaj, još malo podvij ruke za počinak

¹¹a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec.

¹¹i doći će tvoje siromaštvo kao skitač i tvoja oskudica kao oružanik.

¹²Nešľachetný človek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst.

¹²Nevaljalac i opak čovjek hodi s lažljivim ustima;

¹³Žmurká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prstami.

¹³namiguje očima, lupka nogama, pokazuje prstima;

¹⁴Všelijaká prevrátenosť je v jeho srdci; vymýšľa zlé každého času; rozsieva sváry.

¹⁴prijevare su mu u srcu, snuje zlo u svako doba, zameće svađe.

¹⁵Preto náhle prijde jeho zkaza; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.

¹⁵Zato će mu iznenada doći propast, i učas će se slomiti i neće mu biti lijeka.

¹⁶Toto šestoré nenávidí Hospodin, a sedmoro je ohavnosťou jeho duši:

¹⁶Šest je stvari koje Gospod mrzi, a sedam ih je gnusoba njegovu biću:

¹⁷vysoké oči, lživý jazyk a ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv;

¹⁷ohole oči, lažljiv jezik, ruke koje prolijevaju krv nevinu,

¹⁸srdce, ktoré vymýšľa nepravé myšlienky; nohy, rýchle bežať ku zlému;

¹⁸srce koje smišlja grešne misli, noge koje hitaju na zlo,

¹⁹lživý svedok, ktorý hovorí lož, a ten, kto rozsieva rôznice medzi bratmi.

¹⁹lažan svjedok koji širi laži, i čovjek koji zameće svađe među braćom.

²⁰Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky;

²⁰Sine moj, čuvaj zapovijedi oca svoga i ne odbacuj nauka matere svoje.

²¹priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.

²¹Priveži ih sebi na srce zauvijek, ovij ih oko svoga grla;

²²Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.

²²da te vode kada hodiš, da te čuvaju kada spavaš i da te razgovaraju kad se probudiš.

²³Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou života,

²³Jer je zapovijed svjetiljka, pouka je svjetlost, opomene stege put su života;

²⁴aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlisnosti jazyka cudzozemky.

²⁴da te čuvaju od zle žene, od laskava jezika tuđinke.

²⁵Nežiadaj jej krásy vo svojom srdci, a nech ťa nezajme svojimi víčkami.

²⁵Ne poželi u svom srcu njezine ljepote i ne daj da te osvoji trepavicama svojim,

²⁶Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu.

²⁶jer bludnici dostaje i komad kruha, dok preljubnica lovi dragocjeni život.

²⁷Či azda môže človek vziať oheň do svojho lona bez toho, aby neprehorelo jeho rúcho?

²⁷Može li tko nositi oganj u njedrima a da mu se odjeća ne upali?

²⁸Či môže človek chodiť po žeravom uhlí bez toho, aby sa nepopálily jeho nohy?

²⁸Može li tko hoditi po živom ugljevlju a svojih nogu da ne ožeže?

²⁹Tak i ten, ktorý vchádza k žene svojho blížneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dotknul.

²⁹Tako biva onomu tko ide k ženi svoga bližnjega: neće ostati bez kazne tko god se nje dotakne.

³⁰Neopovrhujú zlodejom, keď ukradol nato, aby naplnil svoju dušu, keď bol hladný.

³⁰Ne sramote li lupeža sve ako je krao da gladan utoli glad:

³¹A keď sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu.

³¹uhvaćen, on sedmerostruko vraća i plaća svim imanjem kuće svoje.

³²No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez rozumu; kto ide zahubiť svoju dušu, ten to vykoná.

³²Nerazuman je, dakle, tko se upušta s preljubnicom; dušu svoju gubi koji tako čini.

³³Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená.

³³Bruke i sramote dopada i rug mu se nikad ne briše.

³⁴Lebo žiarlivosť je zúrivý hnev muža, ani sa nezľutuje v deň pomsty.

³⁴Jer bijesna je ljubomornost u muža: on ne zna za milost u osvetni dan;

³⁵Nepozrie na nijaké smierne ani nebude chcieť, keby si dával hneď i množstvo darov.

³⁵ne pristaje ni na kakav otkup i ne prima ma kolike mu darove dao.