¹Môj synu, ostríhaj moje reči a moje prikázania schovaj u seba.

¹Čuvaj, sine, riječi moje i pohrani moje zapovijedi kod sebe.

²Ostríhaj moje prikázania a ži a naučenie môjho zákona ostríhaj ako zrenicu svojho oka.

²Čuvaj moje zapovijedi, i bit ćeš živ, i nauk moj kao zjenicu oka svoga.

³Priviaž si ich na svoje prsty; napíš si ich na tabuľu svojho srdca.

³Priveži ih sebi na prste, upiši ih na ploči srca svoga;

⁴Povedz múdrosti: Ty si moja sestra, a známou priateľkou pomenuj rozumnosť,

⁴reci mudrosti: "Moja si sestra" i razboritost nazovi "sestričnom",

⁵aby ťa chránily od cudzej ženy, od cudzozemky, ktorá lichotí svojimi hladkými rečami.

⁵da te čuva od žene preljubnice, od tuđinke koja laskavo govori.

⁶Lebo som vyzeral oknom svojho domu, cez svoju mrežu,

⁶Kad bijah jednom na prozoru svoje kuće i gledah van kroz rešetku,

⁷a videl som medzi hlúpymi, rozoznal som medzi synmi mládenca bez rozumu,

⁷vidjeh među lakovjernima, opazih među momcima nerazumna mladića:

⁸ktorý išiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu,

⁸prolazio je ulicom kraj njezina ugla i koracao putem k njezinoj kući

⁹na mraku, večerom dňa, v hustej tme noci a mrákavy.

⁹u sumraku između dana i večeri kad se hvata noćna tmina;

¹⁰A hľa, nejaká žena vyšla proti nemu, v odeve smilnice, opatrného srdca chytrého;

¹⁰i gle, susrete ga žena, bludno odjevena i s prijevarom u srcu.

¹¹štebotná bola a opovážlivá, ktorej nohy nebývajú v jej dome.

¹¹Jogunasta bijaše i razuzdana, noge joj se nisu mogle u kući zadržati;

¹²Hneď vonku pred domom hneď na uliciach a pri každom uhle strojí úklady.

¹²bila je čas na ulici, čas na trgovima i vrebala kod svakog ugla;

¹³A chopila sa ho a bozkala ho; odvrhla stud a riekla mu:

¹³i uhvati ga i poljubi i reče mu bezobrazna lica:

¹⁴Pokojné obeti sú u mňa; dnes som splnila svoje sľuby;

¹⁴"Bila sam dužna žrtvu pričesnicu, i danas izvrših svoj zavjet;

¹⁵preto som ti vyšla vústrety hľadajúc pilne tvoju tvár a našla som ťa.

¹⁵zato sam ti izašla u susret, da te tražim, i nađoh te.

¹⁶Vystrela som svoju posteľ kobercami, pestrými rúchami z egyptských nití.

¹⁶Svoju sam postelju nastrla sagovima, vezenim pokrivačima misirskim;

¹⁷Napustila som svoju ložu myrrou, aloem a škoricou.

¹⁷svoj sam krevet namirisala smirnom, alojem i cimetom.

¹⁸Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána a kochajme sa v milovaní.

¹⁸Hajde da se opijamo nasladom do jutra i da se radujemo užicima ljubavi.

¹⁹Lebo muž nie je doma; odišiel na ďalekú cestu.

¹⁹Jer muža mi nema kod kuće: otišao je na dalek put;

²⁰Vzal mešec peňazí so sebou; prijde domov až na deň, keď bude mesiac v splne.

²⁰uzeo je sa sobom novčani tobolac; a vratit će se kući tek o uštapu."

²¹Naklonila ho svojím mnohým umením; zvábila ho hladkosťou svojich rtov.

²¹Tako ga zavede svojim vičnim nagovorom, odvuče ga svojim glatkim usnama.

²²Išiel hneď za ňou, jako ide vôl na zabitie a jako blázon v putách, aby bol káznený,

²²I ludo on pođe za njom, kao što vol ide na klaonicu i kao što jelen zapleten u mrežu čeka

²³až prenikla strela jeho jatra; ponáhľal sa, jako sa ponáhľa vtáča do osídla a nevie, že tam ide o jeho život.

²³dok mu strijela ne probije jetra, i kao ptica što ulijeće u zamku, i ne znajući da će ga to života stajati.

²⁴A tak teraz, synovia, počúvajte na mňa a pozorujte ušima na reči mojich úst.

²⁴Zato me, sine moj, poslušaj i čuj riječi mojih usta.

²⁵Nech sa neuchýli tvoje srdce na jej cesty, a neblúď po jej chodníkoch.

²⁵Nek' ti srce ne zastranjuje na njezine putove i ne lutaj po njezinim stazama.

²⁶Lebo je mnoho pobitých, ktorých porazila, a mocných, ktorých všetkých povraždila.

²⁶Jer je mnoge smrtno ranila i oborila, i mnogo je onih što ih je pobila.

²⁷Jej dom je cestami do pekla, ktoré sostupujú do komôr smrti.

²⁷U Podzemlje vode putovi kroz njenu kuću, dolje u odaje smrti.