Slovakian

Croatian

Psalms

103

1Žalm Dávidov. Dobroreč, moja duša, Hospodinovi, a všetky moje vnútornosti menu jeho svätosti!
1Davidov. Blagoslivljaj Jahvu, dušo moja, i sve što je u meni, sveto ime njegovo!
2Dobroreč, moja duša, Hospodinovi, a nezabudni niktorého zo všetkých jeho dobrodení,
2Blagoslivljaj Jahvu, dušo moja, i ne zaboravi dobročinstva njegova:
3ktorý ti odpúšťa všetky tvoje neprávosti, ktorý uzdravuje všetky tvoje nemoci,
3on ti otpušta sve grijehe tvoje, on iscjeljuje sve slabosti tvoje;
4ktorý vyslobodzuje tvoj život od záhuby, ktorý ťa korunuje milosťou a zľutovaním,
4on ti od propasti čuva život, kruni te dobrotom i ljubavlju;
5ktorý sýti tvoje ústa dobrým, takže sa obnovuje tvoja mladosť ako orol.
5život ti ispunja dobrima, k'o orlu ti se mladost obnavlja.
6Hospodin činí to, čo je spravedlivé, a súdy všetkým utláčaným.
6Jahve čini pravedna djela i potlačenima vraća pravicu,
7Dal znať Mojžišovi svoje cesty, synom Izraelovým svoje skutky.
7Mojsiju objavi putove svoje, sinovima Izraelovim djela svoja.
8Ľútostivý a milosrdný je Hospodin, zhovievajúci a mnohej milosti.
8Milosrdan i milostiv je Jahve, spor na srdžbu i vrlo dobrostiv.
9Nebude večne žehrať ani nebude na veky držať hnev.
9Jarostan nije za vječna vremena niti dovijeka plamti srdžba njegova.
10Nerobí nám podľa našich hriechov ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
10Ne postupa s nama po grijesima našim niti nam plaća po našim krivnjama.
11Lebo jako sú vysoko nebesia nad zemou, tak veľká je jeho milosť nad tými, ktorí sa ho boja.
11Jer kako je nebo visoko nad zemljom, dobrota je njegova s onima koji ga se boje.
12Ako je ďaleko východ od západu, tak ďaleko vzdialil od nás naše prestúpenia.
12Kako je istok daleko od zapada, tako udaljuje od nas bezakonja naša.
13Ako sa zľutováva otec nad svojimi deťmi, tak sa zľutováva Hospodin nad tými, ktorí sa ho boja;
13Kako se otac smiluje dječici, tako se Jahve smiluje onima što ga se boje.
14lebo on zná, jaké sme my tvory, pamätá na to, že sme prach.
14Jer dobro zna kako smo sazdani, spominje se da smo prašina.
15Človek je čo do svojich dní jako tráva; kvitne jako kvet na poli;
15Dani su čovjekovi kao sijeno, cvate k'o cvijetak na njivi;
16lebo len čo prejde po ňom vietor, už aj ho niet, a jeho miesto ho viacej nepozná.
16jedva ga dotakne vjetar, i već ga nema, ne pamti ga više ni mjesto njegovo.
17Ale milosť Hospodinova trvá od vekov až na veky nad tými, ktorí sa ho boja, a jeho spravedlivosť detným deťom,
17Al' ljubav Jahvina vječna je nad onima što ga se boje i njegova pravda nad sinovima sinova,
18tým, ktorí ostríhajú jeho smluvu a ktorí pamätajú na jeho ustanovenia, aby ich činili.
18nad onima što njegov Savez čuvaju i pamte mu zapovijedi da ih izvrše.
19Hospodin postavil svoj trón na nebesiach, a jeho kráľovstvo panuje nad všetkým.
19Jahve u nebu postavi prijestolje svoje, i kraljevska vlast svemir mu obuhvaća.
20Dobrorečte Hospodinovi, jeho anjelia, silní hrdinovia, ktorí činíte jeho slovo, hotoví počuť hlas jeho slova.
20Blagoslivljajte Jahvu, svi anđeli njegovi, vi jaki u sili, što izvršujete naredbe njegove, poslušni riječi njegovoj!
21Dobrorečte Hospodinovi, všetky jeho zástupy vojska, jeho svätoslužobníci, ktorí činíte jeho vôľu!
21Blagoslivljajte Jahvu, sve vojske njegove, sluge njegove koje činite volju njegovu!
22Dobrorečte Hospodinovi, všetky jeho skutky, na všetkých miestach jeho panstva! Dobroreč, moja duša, Hospodinovi!
22Blagoslivljajte Jahvu, sva djela njegova, na svakome mjestu vlasti njegove: blagoslivljaj Jahvu, dušo moja!