1Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru.
1Blagoslivljaj Jahvu, dušo moja, Jahve, Bože moj, silno si velik! Odjeven veličanstvom i ljepotom,
2Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,
2svjetlošću ogrnut kao plaštem! Nebo si razapeo kao šator,
3ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra;
3na vodama sagradio dvorove svoje. Od oblaka praviš kola svoja, na krilima vjetrova putuješ.
4ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň.
4Vjetrove uzimaš za glasnike, a žarki oganj za slugu svojega.
5Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky.
5Zemlju si stavio na stupove njene: neće se poljuljati u vijeke vjekova,
6Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody.
6pokrio si je vodama bezdanim k'o haljinom, iznad bregova stajahu vode;
7Od tvojho karhania zutekaly; ponáhľaly sa pred hrmotom tvojho hromu.
7na tvoju se prijetnju povukoše, od tvoje grmljavine zadrhtaše.
8Vystúpily na vrchy; sostúpily do údolí na miesto, ktoré si im založil.
8Bregovi se digoše, doline spustiše na mjesto koje si im odredio.
9Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.
9Odredio si granicu koju ne smiju prijeći, da opet ne pokriju zemlju.
10Púšťaš pramene riečišťami, aby tiekly pomedzi vrchy.
10Izvore svraćaš u potoke što žubore među brdima.
11Napájajú každý živočuch poľný; divokí osli uhášajú svoj smäd.
11Oni poje sve živine poljske, divlji magarci žeđ gase u njima.
12Nad nimi hniezdi vtáctvo nebies; zpomedzi konárov vydávajú svoj hlas.
12Uz njih se gnijezde ptice nebeske i pjevaju među granama.
13Zvlažuješ vrchy zo svojich výšin; z ovocia tvojich diel sýti sa celá zem.
13Ti natapaš bregove iz dvorova svojih, zemlja se nasićuje plodom tvojih ruku.
14Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme.
14Ti daješ te niče trava za stoku i bilje na korist čovjeku da izvede kruh iz zemlje
15A víno obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka.
15i vino što razvedruje srce čovječje; da uljem lice osvježi i da kruh okrijepi srce čovjeku.
16Nasycujú sa stromy Hospodinove, cedry Libanona, ktoré posadil,
16Stabla se Jahvina napajaju hranom, cedri libanonski koje on zasadi.
17kde si vtáci robia svoje hniezda, bocian, ktorý má svoj dom na cyprusoch.
17Ondje se ptice gnijezde, u čempresu dom je rodin.
18Vysoké vrchy sú kamzíkom, skaly útočišťom zajačkom.
18Visoki bregovi daju kozorogu a pećine jazavcu sklonište.
19Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ.
19Ti si stvorio mjesec da označuje vremena i sunce znade kada ima zaći.
20Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver.
20Kad razastreš tmine i noć se spusti, tad se šuljaju u njoj životinje šumske.
21Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha.
21Lavići riču za plijenom i od Boga hranu traže.
22Keď vychádza slnce, zase sa shromažďujú a líhajú do svojich brlohov.
22Kad sunce ograne, nestaju i liježu na ležaje.
23Tu zase vyjde človek po svojej práci, aby robil až do večera.
23Tad čovjek izlazi na dnevni posao i na rad do večeri.
24Jaké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania.
24Kako su brojna tvoja djela, o Jahve! Sve si to mudro učinio: puna je zemlja stvorenja tvojih.
25Tu hľa, more, veľké a širošíre, kde je hmyzu bez počtu, zvierat malých i veľkých.
25Eno mora, velika i široka, u njemu vrve gmazovi bez broja, životinje male i velike.
26Tam chodia lode; tam i leviatán, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral.
26Onud prolaze nemani, Levijatan kojeg stvori da se igra u njemu.
27Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas.
27I sva ova bića željno čekaju da ih nahraniš na vrijeme.
28Keď im dávaš, sberajú; keď otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrým.
28Daješ li im, tada sabiru: otvaraš li ruku, nasite se dobrima.
29Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu.
29Sakriješ li lice svoje, tad se rastuže; ako dah im oduzmeš, ugibaju i opet se u prah vraćaju.
30A zase, keď posielaš svojho ducha, tvoria sa, a obnovuješ tvár zeme.
30Pošalješ li dah svoj, opet nastaju, i tako obnavljaš lice zemlje.
31Nech je sláva Hospodinova na veky! Nech sa raduje Hospodin vo svojich dielach!
31Neka dovijeka traje slava Jahvina: nek' se raduje Jahve u djelima svojim!
32Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa.
32On pogleda zemlju i ona se potrese, dotakne bregove, oni se zadime.
33Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ žijem; žalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám.
33Pjevat ću Jahvi dokle god živim, svirat ću Bogu svome dokle god me bude.
34Nech mu je príjemné moje premýšľanie, a ja sa budem radovať v Hospodinovi.
34Bilo mu milo pjevanje moje! Ja ću se radovati u Jahvi.
35Nech vyhynú hriešnici zo zeme a bezbožníci tak, aby ich už nebolo!
35Nek' zločinci sa zemlje nestanu i bezbožnika nek' više ne bude! Blagoslivljaj Jahvu, dušo moja! Aleluja!
36Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hallelujah!