1Hallelujah! Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky.
1Aleluja! Hvalite Jahvu jer je dobar, jer je vječna ljubav njegova!
2Kto by vedel vypovedať hrdinskú silu Hospodinovu, kto vyrozprávať všetku jeho chválu?!
2Tko će izreć' djela moći Jahvine, tko li mu iskazat' sve pohvale?
3Blahoslavení, ktorí ostríhajú súd; blahoslavený, kto činí spravedlivosť každého času!
3Blaženi što drže naredbe njegove i čine pravo u svako doba!
4Pamätaj na mňa, Hospodine, v láskavosti naproti svojmu ľudu! Navštív ma svojím spasením,
4Sjeti me se, Jahve, po dobroti prema svome puku, pohodi me spasenjem svojim
5aby som videl dobré veci tvojich vyvolených, aby som sa radoval radosťou tvojho národa a chválil sa tvojím dedičstvom.
5da uživam sreću izabranih tvojih, da se radujem radosti naroda tvoga, da tvojom se baštinom ponosim.
6Hrešili sme aj so svojimi otcami; prevrátene sme robili; páchali sme bezbožnosť.
6Zgriješismo kao oci naši, činismo bezakonje, bezbožno radismo.
7Naši otcovia v Egypte neporozumeli tvojim divom a nezmúdreli z nich; nepamätali na tvoju mnohú milosť, ale sa protivili pri mori, v Červenom mori.
7Oci naši u Egiptu, nehajni za čudesa tvoja, ne spominjahu se velike ljubavi tvoje, već na Svevišnjeg digoše se na Crvenom moru.
8Avšak ich zachránil pre svoje meno, aby dal znať svoju hrdinskú silu.
8Al' on ih izbavi rad' imena svoga da pokaže silu svoju.
9Okríkol Červené more, a vyschlo, a previedol ich morskými hlbinami jako púšťou.
9Zapovjedi Crvenome moru, i presahnu ono, provede ih izmed valÄa kao kroz pustinju.
10A zachránil ich z ruky toho, ktorý ich nenávidel, a vyprostil ich z ruky nepriateľa.
10Iz ruku mrzitelja njih izbavi, oslobodi iz ruku dušmana.
11A tak pokryly vody ich protivníkov; nezostal z nich ani jeden.
11I prekriše vode neprijatelje njine, ne ostade nijednoga od njih.
12A hoci aj uverili jeho slovám a spievali jeho chválu,
12Vjerovahu riječima njegovim i hvale mu pjevahu.
13rýchle zabudli jeho skutky a nečakali na jeho radu.
13Zaboraviše brzo djela njegova, ne uzdaše se u volju njegovu.
14Potom sa ich zmocnila náramná žiadosť na púšti, a pokúšali silného Boha na pustine.
14Pohlepi se daše u pustinji, iskušavahu Boga u samoći.
15A dal im, čo si žiadali, a poslal chudosť na ich dušu.
15I dade im što iskahu, al' u duše njine on groznicu posla.
16Zase závideli Mojžišovi v tábore, Áronovi, svätému Hospodinovmu.
16Zavidješe tada Mojsiju u taboru, Aronu, kog posveti Jahve.
17Tu sa otvorila zem a pohltila Dátana a prikryla sberbu Abirámovu.
17Otvori se zemlja, Datana proždrije, Abiramovo pokri mnoštvo.
18A roznietil sa oheň na ich shromaždenie; plameň spálil bezbožníkov.
18Oganj pade na sve mnoštvo njino i zlotvore plamen sažga.
19Spravili si aj teľa na Horebe a klaňali sa sliatine
19Načiniše tele na Horebu, klanjahu se liku od zlata slivenu.
20a zmenili svoju Slávu v podobu vola, ktorý žerie bylinu.
20Zamijeniše Slavu svoju likom bika što proždire travu.
21Zabudli na silného Boha, svojho spasiteľa, ktorý činil veliké veci v Egypte,
21Zaboraviše Boga, koji ih izbavi u Egiptu znamenja čineći
22divy v zemi Chámovej, strašné veci neslýchané pri Červenom mori.
22i čudesa u Kamovoj zemlji i strahote na Crvenome moru.
23Preto povedal, že ich zahladí, čo by aj bol urobil, keby nebol Mojžiš, jeho vyvolený, stal do trhliny pred neho, aby odvrátil jeho rozpálený hnev, aby nezahubil.
23Već namisli da ih satre, al' Mojsije, izabranik njegov, zauze se za njih da srdžbu mu odvrati, te ih ne uništi.
24Potom zase opovrhli želanou zemou; neverili jeho slovu.
24Prezreše oni zemlju željkovanu ne vjerujuć' njegovoj riječi.
25A repcúc vo svojich stánoch nepočúvali hlasu Hospodinovho.
25Mrmljahu pod šatorima svojim, ne poslušaše glasa Jahvina.
26Vtedy pozdvihol svoju ruku na nich, aby učinil to, žeby popadali na púšti
26Zakle se tada podignutom rukom: sve će ih pokosit' u pustinji,
27a aby dal padnúť ich semenu medzi pohanmi a aby ich rozptýlil po krajinách.
27potomstvo njino međ' narode razbacat', njih razasut' po zemljama.
28Spriahli sa s Baal-peorom a jedli obeti mŕtvych.
28Posvetiše se Baal Peoru i jedoše žrtve bogova mrtvih.
29A tak dráždili Boha svojimi skutkami až vtrhla medzi nich rana.
29Razjariše ga nedjelima svojim, i on na njih pošast baci.
30Vtedy sa postavil Pinchas a rozsúdil vec, a zastavená bola rana.
30Al' se Pinhas diže, sud izvrši i pošasti nesta tada.
31A bolo mu to počítané za spravedlivosť na pokolenie a pokolenie, až na veky.
31U zasluge to mu uđe u sva pokoljenja dovijeka.
32A zase len hnevali pri vodách Meríba, takže sa pre nich aj Mojžišovi zle stalo.
32Razjariše ga opet kraj voda meripskih, i Mojsija zlo pogodi zbog njih,
33Lebo roztrpčili jeho ducha, a hovoril nerozvážne svojimi rtami.
33jer mu duh već ogorčiše, nesmotrenu riječ izusti.
34Nevyplienili národov, o ktorých im bol povedal Hospodin;
34I ne istrijebiše naroda za koje im Jahve bješe naredio.
35ale sa splietli s pohanmi a naučili sa ich skutkom
35S poganima miješahu se, naučiše djela njina.
36a slúžili ich modlám, ktoré sa im staly osídlom.
36Štovahu likove njihove, koji im postaše zamka.
37A obetovali svojich synov a svoje dcéry démonom.
37Žrtvovahu sinove svoje i svoje kćeri zlodusima.
38A vylievali nevinnú krv, krv svojich synov a svojich dcér, ktoré obetovali kananejským modlám, a zem sa poškvrnila krvou,
38Prolijevahu krv nevinu, krv sinova i kćeri svojih, koje žrtvovahu likovima kanaanskim. Zemlja bješe krvlju okaljana,
39a zanečistili sa svojimi skutkami a smilnili svojimi výčinmi.
39djelima se svojim uprljaše, učiniše preljub svojim nedjelima.
40Preto sa rozpálil hnev Hospodinov na jeho ľud, a zošklivil si svoje dedičstvo.
40Na svoj narod Jahve srdžbom planu, zgadi mu se njegova baština.
41Vydal ich do ruky pohanov a panovali nad nimi tí, ktorí ich nenávideli.
41Predade ih u ruke pogana te vladahu njima mrzitelji njini.
42A ich nepriatelia ich utiskovali, a boli pokorení pod ich ruku.
42Mučili ih neprijatelji i tlačili rukom svojom.
43Mnoho ráz ich vytrhol, ale oni len predsa popudzovali k hnevu svojou radou a upádali do biedy pre svoju neprávosť.
43Prečesto ih izbavljaše, al' ga razjariše naumima svojim: pokošeni bjehu za bezakonja svoja.
44No, zase len videl, keď im bolo úzko, keď počul ich krik,
44On pogleda opet na nevolju njinu kad njihove molitve začu
45rozpamätal sa im na svoju smluvu a ľutoval podľa množstva svojej milosti
45i sjeti se svog Saveza s njima, sažali se na njih u velikom milosrđu svome.
46a naklonil im ľútosťou všetkých, ktorí ich boli zajali.
46Učini da nađu milost u onih što ih bjehu zarobili.
47Zachráň nás, Hospodine, náš Bože, a shromaždi nás z pohanov, aby sme oslavovali tvoje sväté meno a chlúbili sa tvojou chválou.
47Spasi nas, Jahve, Bože naš, i saberi nas od bezbožnih naroda da slavimo tvoje sveto ime, da se tvojom slavom ponosimo.
48Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, od vekov až na veky. A všetok ľud povie na to: Ameň. Hallelujah!
48Blagoslovljen Jahve, Bog Izraelov, od vijeka dovijeka! I sav narod neka kaže: "Amen! Aleluja!"