1Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Bože mojej chvály, nemlč!
1Zborovođi. Psalam. Davidov. Bože, diko moja, nemoj šutjeti!
2Lebo ústa bezbožníka a ústa ľsti sa otvorily proti mne; hovoria so mnou lživým jazykom.
2Usta bezbožna i prijevarna na me se otvaraju, govore mi jezikom lažljivim,
3Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny.
3riječima me mržnje okružuju, bezrazložno me napadaju.
4Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu.
4Za moju me ljubav oni optužuju, a ja se samo molim.
5A skladajú na mňa zlé za dobré a odplácajú mi nenávisťou za moju lásku.
5Uzvraćaju mi zlo za dobro, mržnju za ljubav moju.
6Ustanov nad ním bezbožníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke.
6"Digni protiv njega bezbožnika i tužitelj nek' mu stane zdesna!
7Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezbožný a jeho modlitba nech mu je hriechom.
7Kad mu se bude sudilo, nek' bude osuđen, i molitva mu se za grijeh uzela!
8Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný.
8Dani njegovi nek' budu malobrojni, njegovu službu nek' dobije drugi!
9Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho žena nech je vdovou!
9Djeca njegova nek' postanu siročad, a njegova žena udovica!
10Jeho synovia nech sú tulákmi, nech žobrú a nech hľadajú svoj chlieb zo svojich spustlých bývanísk.
10Nek' mu djeca budu skitnice, prosjaci, nek' budu bačena iz opustjelih domova!
11Nech shabe úžerník všetko, čo má, a to, čo nadobudol úlisnou prácou, nech rozchvátajú cudzí.
11Nek' mu lihvar prigrabi sav posjed, tuđinci nek' razgrabe plod muke njegove!
12Nech nemá nikoho, kto by mu preukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami.
12Nitko ne imao prema njemu samilosti, nitko se ne smilovao siročadi njegovoj!
13Jeho potomstvo nech vytnú, a v druhom pokolení nech je vyhladené ich meno!
13Neka mu se zatre potomstvo, u drugome koljenu neka se utrne ime njegovo!
14Nech sa pamätá na neprávosť jeho otcov pred Hospodinom, a hriech jeho matere nech nie je vyhladený!
14Spominjao se Jahve grijeha njegovih, i grijeh njegove majke nek' se ne izbriše:
15Nech sú stále pred Hospodinom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme,
15nek budu svagda Jahvi pred očima! Neka se sa zemlje izbriše spomen njihov!"
16pretože nepamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, biedneho a chudobného a zbitého srdcom, aby ho zavraždil.
16Jer se ne spomenu da čini milosrđe, već proganjaše bijedna i uboga i u smrt gonjaše čovjeka srca shrvana.
17A keďže miloval kliatbu, nech tedy prijde na neho; nemal záľuby v požehnaní, nuž nech sa vzdiali od neho.
17Prokletstvo je ljubio, pa neka ga stigne; blagoslova ne htjede, daleko nek' je od njega!
18A tak oblečie kliatbu jako svoj odev, a vojde do jeho vnútorností jako voda a jako olej do jeho kostí.
18Prokletstvom nek' se odjene kao haljinom, neka kao voda uđe u njega i kao ulje u kosti njegove.
19Nech mu je ako rúcho, ktorým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navždy.
19Bilo mu haljinom kojom se pokriva, pojas kojim se svagda paše!
20To bude odplatou od Hospodina tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši.
20Tako nek' plati Jahve tužiteljima mojim koji zlo govore protiv duše moje!
21Ale ty, Hospodine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma!
21A ti, Jahve, Gospode, rad imena svog zauzmi se za me, spasi me jer je dobrostiva ljubav tvoja!
22Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne.
22Jer bijedan sam i ubog, i srce je moje ranjeno u meni.
23Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku.
23K'o sjena što se naginje ja nestajem, progone me kao skakavca.
24Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo.
24Od posta mi koljena klecaju i tijelo moje omrša.
25A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou.
25Ruglom sam njima postao, kimaju glavom kad me vide.
26Pomôž mi, Hospodine, môj Bože! Zachráň ma podľa svojej milosti,
26Pomozi mi, Jahve, Bože moj, po doborti me svojoj spasi!
27aby poznali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, Hospodine!
27Nek' upoznaju da je ovo ruka tvoja i da si ti ovo učinio, Jahve!
28Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj služobník nech sa raduje.
28Oni nek' proklinju, ti blagoslivljaj; nek' se postide koji se na me podižu, a sluga tvoj nek' se raduje!
29Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom!
29Stidom nek' se odjenu tužitelji moji i sramotom svojom nek' se k'o plaštem pokriju!
30Veľmi budem oslavovať Hospodina svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými,
30Slavit ću Jahvu iz svega grla i hvalit' ga u veliku mnoštvu
31pretože stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu.
31jer stoji s desne siromahu da mu dušu spasi od sudaca.