1Keď išiel Izrael z Egypta, dom Jakobov z národa cudzieho jazyka,
1Aleluja! Kad izađe Izrael iz Egipta i kuća Jakovljeva iz naroda barbarskog,
2bol mu Júda svätyňou, Izrael jeho panoviskom.
2Judeja mu posta svetište, a Izrael kraljevstvo njegovo.
3Keď to videlo more, utieklo, Jordán, obrátil sa nazpät.
3Vidje more i uzmače, a Jordan ustuknu.
4Vrchy poskakovaly jako barance, vŕšky jako jahňatá.
4Bregovi skakahu poput ovnova i brežuljci poput jaganjaca.
5Čo ti bolo, more, že si utekalo? Jordán, že si sa obrátil nazpät?
5Što ti je, more, da uzmičeš? Jordane, zašto natrag okrećeš?
6Čože vám, vrchy, že ste poskakovaly jako barance, vŕšky, jako jahňatá?
6Bregovi, zašto skačete poput ovnova i vi, brežuljci, poput jaganjaca?
7Tras sa, zem, pred tvárou Pánovou, pred tvárou Boha Jakobovho,
7Dršći, zemljo, pred licem Gospodnjim, pred licem Boga Jakovljeva.
8ktorý obrátil skalu na jazero vody, žulu na prameň vody.
8On hrid pretvara u slap vodeni i stijenu u izvor vode.