1Hallelujah, chváľte Hospodina, lebo je dobre spievať našemu Bohu žalmy, lebo je to krásne a milé; slušná je chvála.
1Aleluja! Hvalite Jahvu jer je dobar, pjevajte Bogu našem jer je sladak; svake hvale on je dostojan!
2Staviteľom Jeruzalema je Hospodin; shromaždí rozptýlených Izraelových,
2Jahve gradi Jeruzalem, sabire raspršene Izraelce.
3ten, ktorý uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje ich boľaviny,
3On liječi one koji su srca skršena i povija rane njihove.
4ktorý počíta počet hviezd a každú z nich volá menom.
4On određuje broj zvijezda, svaku njezinim imenom naziva.
5Veľký je náš Pán a nesmierny v sile; jeho rozumnosti nieto počtu.
5Velik je naš Gospodin i svesilan, nema mjere mudrosti njegovoj.
6Hospodin pomáha pokorným a bezbožných snižuje až k zemi.
6Jahve pridiže ponizne, zlotvore do zemlje snizuje.
7Spievajte Hospodinu chválu! Spievajte nášmu Bohu žalmy pri citare,
7Pjevajte Jahvi pjesmu zahvalnu, svirajte na citari Bogu našem!
8tomu, ktorý prikrýva nebesia hustými oblaky, ktorý nastrojuje zemi dážď, ktorý pôsobí, aby na vrchoch rástla tráva,
8Oblacima on prekriva nebesa i zemlji kišu sprema; daje da po bregovima raste trava i bilje na službu čovjeku.
9ktorý dáva hovädu jeho pokrm i mladým havranom, ktorí volajú.
9On stoci hranu daje i mladim gavranima kada grakću.
10Nemá záľuby v sile koňa ani sa nekochá v lýtkach muža.
10Za konjsku snagu on ne mari nit' mu se mile bedra čovječja.
11Hospodin má záľubu v tých, ktorí sa ho boja, v tých, ktorí očakávajú na jeho milosť.
11Mili su Jahvi oni koji se njega boje, koji se uzdaju u dobrotu njegovu.
12Vychvaľuj Jeruzaleme Hospodina! Sione, chváľ svojho Boha!
12Slavi Jahvu, Jeruzaleme, hvali Boga svoga, Sione!
13Lebo upevňuje závory tvojich brán; žehná tvojich synov v tebe;
13On učvrsti zasune vrata tvojih, blagoslovi u tebi tvoje sinove.
14on pôsobí, aby tvoje hranice maly pokoj; sýti ťa beľou pšenice;
14On dade mir granicama tvojim, pšenicom te hrani najboljom.
15vysiela svoju reč na zem; jeho slovo beží až veľmi rýchle;
15Besjedu svoju šalje na zemlju, brzo trči riječ njegova.
16dáva sneh ako vlnu; rozsýpa inovať ako popol;
16Kao vunu snijeg razbacuje, prosipa mraz poput pepela.
17hádže svojím ľadom ako skyvami. Kto obstojí pred jeho zimou?
17On sipa grÓad kao zalogaje, voda mrzne od njegove studeni.
18A zase keď pošle svoje slovo, topí to; keď zaveje svojím vetrom, tečú vody;
18Riječ svoju pošalje i vode se tope; dunu vjetrom i vode otječu.
19oznamuje svoje slovo Jakobovi, svoje ustanovenia a svoje súdy Izraelovi.
19Riječ svoju on objavi Jakovu, odluke svoje i zakone Izraelu.
20Neučinil tak niktorému národu, a preto neznajú jeho súdov. Hallelujah!
20Ne učini tako nijednom narodu: nijednom naredbe svoje ne objavi! Aleluja!