¹Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci?

¹Zašto se bune narodi, zašto puci ludosti snuju?

²Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria:

²Ustaju kraljevi zemaljski, knezovi se rotÄe protiv Jahve i Pomazanika njegova:

³Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy.

³"Skršimo okove njihove i jaram njihov zbacimo!"

⁴Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva.

⁴Smije se onaj što na nebu stoluje, Gospod im se podruguje.

⁵Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie:

⁵Tad im veli u svom gnjevu, žestinom ih on zbunjuje:

⁶Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti.

⁶"TÓa ja kralja svog postavih nad Sionom, svojom svetom gorom."

⁷Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil.

⁷Obznanjujem odluku Jahvinu: Gospodin mi reče: "Ti si sin moj, danas te rodih.

⁸Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme.

⁸Zatraži samo, i dat ću ti puke u baštinu, i u posjed krajeve zemaljske.

⁹Roztlčieš ich železným prútom; roztrieskaš ich ako nádobu hrnčiara.

⁹Vladat ćeš njima palicom gvozdenÄom i razbit ih kao sud lončarski."

¹⁰A tak teraz buďte rozumní, kráľovia; učte sa, sudcovia zeme!

¹⁰Opametite se sada, vi kraljevi, Urazumite se, suci zemaljski.

¹¹Slúžte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením.

¹¹Služite Jahvi sa strahom, s trepetom se pokorite njemu,

¹²Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.

¹²da se ne razgnjevi te ne propadnete na putu, kad uskoro plane srdžba njegova. Blago svima koji se njemu utječu!