1Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Jelenica rannej zory. Žalm Dávidov.
1Zborovođi. Po napjevu "Košuta u zoru". Psalam. Davidov.
2Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?! Ďaleko sú od môjho spasenia slová môjho kriku.
2Bože moj, Bože moj, zašto si me ostavio? Daleko si od ridanja moga.
3Môj Bože, volám vodne, a neodpovedáš; volám vnoci, a niet mi utíšenia.
3Bože moj, vičem danju, al'ne odvraćaš; noću vapijem i nema mi počinka.
4Ale ty si svätý, ktorý tróniš na chválach Izraelových.
4A ipak, ti u Svetištu prebivaš, Nado Izraelova!
5V teba dúfali naši otcovia; dúfali, a vyslobodzoval si ich.
5U tebe se očevi naši uzdaše, uzdaše se, i ti ih izbavi;
6Na teba kričali a boli vytrhnutí; v teba dúfali a nehanbili sa.
6k tebi su vikali i spasavali se, u tebe se uzdali, i postidjeli se nisu.
7Ale ja som červ a nie človek; som potupou človeka a opovržený od ľudu.
7A ja, crv sam, a ne čovjek, ruglo ljudi i naroda prezir.
8Všetci, ktorí ma vidia, sa mi posmievajú, otvárajú posmešne ústa, pokyvujú hlavou
8Koji me vode, podruguju se meni, razvlače usne, mašu glavom:
9a hovoria: Uvalil svoju vec na Hospodina; nech ho vyslobodí; nech ho vytrhne, lebo veď má v ňom záľubu!
9"U Jahvu se on uzda, neka ga sad izbavi, neka ga spasi ako mu omilje!"
10No, isteže si ty ten, ktorý ma vytiahol zo života matky, ten, ktorý spôsobil to, aby som mal nádej, keď som bol ešte len na prsiach svojej matky.
10Iz krila majčina ti si me izveo, mir mi dao na grudima majke.
11Na teba som uvrhnutý od narodenia; od života mojej matky si ty mojím silným Bohom.
11Tebi sam predan iz materine utrobe, od krila majčina ti si Bog moj.
12Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo je blízke súženie, a preto, že nieto spomocníka.
12Ne udaljuj se od mene, blizu je nevolja, a nikog nema da mi pomogne.
13Obkľúčilo ma množstvo juncov, silní býkovia bázanskí ma obstúpili.
13Opkoliše me junci mnogobrojni, bašanski bikovi okružiše mene.
14Otvárajú na mňa svoje ústa jako lev, trhajúci a revúci.
14Ždrijela svoja razvaljuju na me k'o lav koji plijen kida i riče.
15Som rozliaty jako voda; rozstúpily sa všetky moje kosti. Moje srdce je ako vosk; taje v mojich vnútornostiach.
15Kao voda razlih se, sve mi se kosti rasuše; srce mi posta poput voska, topi se u grudima mojim.
16Moja sila je vyschlá jako črep, a môj jazyk je prilepený na moje ďasná, a ešte ma položíš do prachu smrti.
16Grlo je moje kao crijep suho, i moj se jezik uz nepce slijepi: u prah smrtni bacio si mene.
17Lebo ma obkľúčili psi; rota zlostníkov ma obkolesila; prebodli moje ruky i moje nohy.
17Opkolio me čopor pasa, rulje me zločinačke okružile. Probodoše mi ruke i noge,
18Počítam všetky svoje kosti, a oni hľadia a dívajú sa mi.
18sve kosti svoje prebrojiti mogu, a oni me gledaju i zure na me.
19Delia si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu los.
19Haljine moje dijele među sobom i kocku bacaju za odjeću moju.
20Ale ty, ó, Hospodine, sa nevzďaľuj! Moja silo, pospieš mi na pomoc!
20Ali ti, o Jahve, daleko mi ne budi; snago moja, pohiti mi u pomoć!
21Vytrhni moju dušu od meča, z ruky psa moju jedinú!
21Dušu moju istrgni maču, iz šapa pasjih život moj.
22Zachráň ma od úst ľva! Však keď som volal od rohov jednorožcov, ohlásil si sa mi.
22Spasi me iz ralja lavljih i jadnu mi dušu od rogova bivoljih!
23Budem rozprávať o tvojom mene svojim bratom, vprostred shromaždenia ťa budem chváliť!
23A sada, braći ću svojoj naviještat' ime tvoje, hvalit ću te usred zbora.
24Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, chváľte ho! Všetko semä Jakobovo, oslavujte ho! A bojte sa ho, všetko semä Izraelovo!
24"Koji se bojite Jahve, hvalite njega! Svi od roda Jakovljeva, slavite njega! Svi potomci Izraelovi, njega se bojte!
25Lebo neopovrhuje utrápeným a neoškliví si jeho trápenia ani neskrýva pred ním svojej tvári, ale keď pokorne volá k nemu, počuje.
25Jer nije prezreo ni zaboravio muku jadnika, i nije sakrio lice svoje od njega; kad ga je zazvao, on ga je čuo."
26Od teba je moja chvála vo veľkom shromaždení. - Svoje sľuby splním pred tými, ktorí sa ho boja.
26Zato ću te hvaliti u zboru veliku, pred vjernicima tvojim izvršit' zavjete.
27Pokorní budú jesť a nasýtia sa, a tí, ktorí hľadajú Hospodina, budú ho chváliť. Nech žije vaše srdce až naveky!
27Siromasi će jesti i nasitit će se, hvalit će Jahvu koji traže njega: nek' živi srce vaše dovijeka!
28Rozpamätajú sa a navrátia sa k Hospodinovi všetky končiny zeme. A všetky čeľade národov sa budú klaňať pred tebou.
28Spomenut će se i Jahvi se vratit' svi krajevi zemlje; pred njim će n§icÄe pasti sve obitelji pogana.
29Lebo Hospodinovo je kráľovstvo, a on panuje nad národami.
29Jer Jahvino je kraljevstvo, on je vladar pucima.
30Jesť a klaňať sa budú všetci tuční zeme; pred ním sa sklonia všetci, ktorí sostupujú do prachu, a nikto z nich nezachová svojej duše živej.
30Njemu će se jedinom klanjati svi koji snivaju u zemlji, pred njim se sagnuti svi koji u prah silaze. I moja će duša za njega živjeti,
31Semeno, ktoré mu bude slúžiť, bude pripočítané Pánovi v každom veku.
31njemu će služiti potomstvo moje. O Gospodu će se pripovijedat'
32Prijdú a budú zvestovať jeho spravedlivosť ľudu, ktorý sa narodí, že on to učinil.
32slijedećem koljenu, o njegovoj pravdi naviještati narodu budućem: "Ovo učini Jahve!"