1Dávidov Pravoť sa, Hospodine, s tými, ktorí sa so mnou pravotia! Bojuj s tými, ktorí so mnou bojujú!
1Davidov. Optuži, Jahve, tužitelje moje i napadni one koji mene napadaju!
2Pochyť malý a veľký štít a povstaň mi na pomoc!
2Stavi oklop, uzmi štit svoj i ustani meni u pomoć!
3Vezmi kopiju a zastaň do cesty oproti tým, ktorí ma honia! Povedz mojej duši: Ja som tvoje spasenie.
3Zavitlaj kopljem i presretni progonitelje moje, reci mojoj duši: "Ja sam tvoje spasenje."
4Nech sa hanbia a pýria tí, ktorí hľadajú moju dušu. Nech uhnú zpät a rumenejú studom tí, ktorí myslia na moje zlé!
4Nek' se smetu i postide koji život moj traže, nek' uzmaknu i nek' se posrame koji mi propast snuju!
5Nech sú jako plevy pred vetrom a anjel Hospodinov ten, ktorý ich honí.
5Nek' budu k'o pljeva na vjetru kad ih Anđeo Jahvin potjera!
6Nech je ich cesta tmavá a klzká, a anjel Hospodinov ten, ktorý ich stíha;
6Mračni i skliski bili im putovi kad ih Anđeo Jahvin bude gonio!
7lebo mi bez príčiny ukryli jamu svojej siete; bez príčiny ju vykopali mojej duši.
7Bez razloga napeše mi mrežu, bez razloga grob duši mojoj iskopaše.
8Nech prijde na neho pohroma, tak čo nezvie, a jeho sieť, ktorú ukryl, nech lapí jeho samého; v pohrome nech padne do nej.
8Propast će ih stići iznenada, u mrežu koju napeše sami će se uhvatiti, past će u jamu što je iskopaše!
9Ale moja duša bude plesať v Hospodinovi, radovať sa bude v jeho spasení.
9A moja će duše klicati u Jahvi, radovat će se u spasenju njegovu.
10Všetky moje kosti povedia: Hospodine, kto je tebe podobný, ktorý vytrhuješ biedneho z ruky toho, ktorý je silnejší od neho, biedneho a chudobného z moci toho, ktorý ho zdiera?!
10Sve će kosti moje govoriti: Tko je, Jahve, poput tebe koji ubogog spasavaš od silnika, jadnika i siromaha od pljačkaša?
11Povstávajú ukrutní svedkovia, ktorí sa ma pýtajú na to, o čom neviem.
11Ustadoše svjedoci opaki: pitaju me za ono što ne znam.
12Odplácajú mi zlým za dobré, osirelosťou mojej duši;
12Vraćaju mi zlo za dobro, duša moja zapada u osamu.
13kým som sa ja, keď oni boli nemocní, odieval drsným rúchom smútočným; trápil som svoju dušu pôstom a modlieval som sa v sebe za nich.
13U bolesti njihovoj nosio sam kostrijet, dušu svoju postom morio, i molitva mi se u krilo vraćala.
14Choval som sa naproti nemu, jako keby mi bol býval priateľom, ako čo by mi bol býval bratom, žialil som ako nad matkou; chodil som smutný, zronený!
14Kao za prijateljem, za bratom - obilažah tužan; od žalosti se pogurih kao onaj što za majkom žali.
15A keď som ja klesol, oni sa radujú a shromažďujú sa, shromažďujú sa proti mne najmizernejší, tak, čo ja neviem, utŕhajú mi a nemlčia.
15A sada kad posrnuh ja, oni se raduju, skupiše se protiv mene da udare iznenada, i bez prestanka oni me razdiru.
16Medzi lakotnými pokrytci škrípu na mňa svojimi zubami.
16Ruglom na ruglo iskušavaju me i zubima škripaju na mene.
17Pane, dokedy sa budeš dívať na to? Navráť moju dušu vytrhnúc ju od ich všelijakej zkazy, od mladých ľvov moju jedinú.
17O Jahve, dokle ćeš gledati? Istrgni mi dušu nasrtajima njihovim, otmi lavovima jedino dobro moje!
18Budem ťa oslavovať vo veľkom shromaždení, chváliť ťa budem v mocnom zástupe ľudu.
18Zahvalit ću ti u velikom zboru, slavit ću te među pukom brojnim.
19Nech sa neradujú nado mnou moji lživí nepriatelia; nech nežmurkajú okom tí, ktorí ma nenávidia bez príčiny.
19Nek' se ne raduju nada mnom dušmani nepravedni, nek' ne namiguju očima oni koji me nizašto mrze!
20Lebo nehovoria na pokoj, ale na pokojných zeme vymýšľajú ľstivé veci.
20Jer oni ne misle o miru, već spletke snuju protiv mirnih u zemlji.
21Na široko roztvárajú svoje ústa proti mne a hovoria: Aha, aha! Už vidí naše oko!
21Razvaljuju svoja usta na me i govore: "Ha, ha, vidjesmo očima svojim!"
22No, ty vidíš, Hospodine, a preto nemlč, môj Pane; nevzďaľuj sa odo mňa!
22Ti sve vidiš, o Jahve! Nemoj šutjeti! Gospode, od mene se ne udaljuj!
23Zobuď sa a precítni rozsúdiť môj súd, môj Bože a môj Pane, rozriešiť moju pravotu.
23Preni se, ustani da me obraniš, Bože moj, Gospode, vodi parnicu moju!
24Súď ma podľa svojej spravedlivosti, Hospodine, môj Bože, a nech sa neradujú nado mnou!
24Po svojoj me pravdi sudi, Jahve, Bože moj, nek' se ne raduju nada mnom!
25Nech nepovedia vo svojom srdci: Aha, naša duša! Nech nepovedia: Pohltili sme ho.
25Nek' ne misle u srcu: "Ispunila nam se želja!" Nek' ne reknu: "Progutali smo ga!"
26Nech sa hanbia a rumenejú všetci dovedna, ktorí sa radujú môjmu zlému; nech oblečú hanbu a stud, ktorí sa povyšujú nado mňa.
26Nek' se postide i posrame svi zajedno koji se nesreći mojoj raduju! Nek' se odjenu stidom i sramotom oni koji se podižu na me!
27Nech hlasite plesajú a radujú sa tí, ktorí majú záľubu v mojej spravedlivosti, a nech vždycky hovoria: Veľký je Hospodin, ktorý má záľubu v pokoji svojho služobníka.
27Nek' radosno kliču kojima je pravo moje na srcu i nek' svagda govore: "Velik je Jahve! Milo mu je spasenje sluge njegova!"
28A môj jazyk bude hlaholať tvoju spravedlivosť, každý deň zvestovať tvoju chválu.
28A moj će jezik kazivati pravdu tvoju i hvalu tebi navijeke.