¹Náčelníkovi speváckeho sboru. Synov Kórachových. Žalm.

¹Zborovođi. Sinova Korahovih. Psalam.

²Počujte to, všetky národy; pozorujte ušima, všetci obyvatelia sveta,

²Poslušajte ovo, svi narodi, čujte, svi stanovnici zemlje,

³jako vysokého, tak i nízkeho rodu synovia, všetci dovedna, bohatý aj chudobný!

³vi, djeco puka, i vi, odličnici, bogati i siromašni zajedno!

⁴Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť.

⁴Moja će usta zboriti mudrost, i moje srce misli razumne.

⁵Nakloním svoje ucho k prísloviu; pri harfe započnem svoju hlbokú, umnú reč:

⁵K poučnoj izreci priklonit ću uho, uz harfu ću izložit' svoju zagonetku.

⁶Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlého? Len keby ma obkľúčila neprávosť mojich pätí.-

⁶Što da se bojim u danima nesreće kad me opkoli zloba izdajica

⁷A nože tí, ktorí sa nadejú na svoju moc a chvália sa svojím veľkým bohatstvom, nech počujú!

⁷koji se u blago svoje uzdaju i silnim se hvale bogatstvom?

⁸Nikto nijakým činom nevykúpi brata, nedá Bohu za neho smierneho

⁸TÓa nitko sebe ne može otkupit' ni za se dati Bogu otkupninu:

⁹(Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky!),

⁹životu je cijena previsoka, i nikada je neće platiti

¹⁰aby žil ďalej na večnosť a nevidel porušenia!

¹⁰tko želi živjeti dovijeka i ne vidjeti jamu grobnu.

¹¹Lebo vidieť, že i múdri zomierajú, spolu hynú blázon a nesmyselný a svoj majetok zanechávajú iným.

¹¹Jer, i mudri umiru, pogiba i luđak i bezumnik: bogatstvo svoje ostavlja drugima.

¹²Myslia si, že ich domy budú trvať na veky, ich príbytky z pokolenia na pokolenie; nazývajú zeme po svojich menách.

¹²Grobovi im kuće zasvagda, stanovi njihovi od koljena do koljena, sve ako se zemlje nazivale imenima njihovim.

¹³Ale človek netrvá vo svojej sláve; je podobný hovädám, ktoré hynú.

¹³Čovjek koji nerazumno živi sličan je stoci koja ugiba.

¹⁴Tá ich cesta je ich bláznovstvom, a ľudia po nich si ľubujú v ich rečiach. Sélah.

¹⁴Takav je put onih koji se ludo uzdaju, to je konac onih koji uživaju u sreći:

¹⁵Ako ovce budú složení v hrobe; smrť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia.

¹⁵Poput stada redaju se u Podzemlju, smrt im je pastir, a dobri njima vladaju. Njihova će lika brzo nestati, Podzemlje će im biti postojbina.

¹⁶Ale Bôh vykúpi moju dušu z ruky pekla, lebo si ma vezme. Sélah.

¹⁶A moju će dušu Bog ugrabiti Podzemlju iz pandža i milostivo me primiti.

¹⁷Neboj sa, keď niekto bohatne, keď sa množí sláva jeho domu!

¹⁷Ne boj se ako se tko obogati i ako se poveća blago doma njegova:

¹⁸Lebo pri svojej smrti nevezme ničoho z toho; nesostúpi za ním jeho sláva.

¹⁸kad umre, ništa neće ponijeti sa sobom, i blago njegovo neće s njime sići.

¹⁹Lebo žehná svojej duši vo svojom živote. A budú ťa chváliť, keď si budeš hovieť.-

¹⁹Ako se u životu držao sretnim - "Govorit će se da ti je dobro bilo!" -

²⁰Ale keď prijdeš až k pokoleniu jeho otcov, uzrieš, že neuvidia svetla až na večnosť.

²⁰i on će doći u skup otaca svojih, gdje svjetlosti više vidjeti neće.

²¹Človek v sláve, ak tomu nerozumie, podobný je hovädám, ktoré hynú.

²¹Čovjek koji nerazumno živi sličan je stoci koja ugiba.