1Žalm Azafov. Silný Bôh bohov, Hospodin prehovoril a zavolal na zem od východu slnka až po jeho západ.
1Psalam. Asafov. Bog nad bogovima, Jahve, govori i zove zemlju od izlaza sunčeva do zalaza.
2So Siona, s dokonalej krásy zaskvel sa Bôh.
2Sa Siona predivnog Bog zablista:
3Prijde náš Bôh a nebude mlčať; oheň bude žrať pred ním, a vôkol neho bude náramná víchrica.
3Bog naš dolazi i ne šuti. Pred njim ide oganj što proždire, oko njega silna bjesni oluja.
4Zavolá na nebesia hore a na zem, aby súdil svoj ľud a povie:
4On zove nebesa odozgo i zemlju da sudi narodu svojemu:
5Shromaždite mi mojich svätých, ktorí učinili so mnou smluvu pri obeti.
5"Saberite mi sve pobožnike koji žrtvom Savez sa mnom sklopiše!"
6A nebesia budú oznamovať jeho spravedlivosť, lebo on, Bôh, je sudcom. Sélah.
6Nebesa objavljuju pravednost njegovu: on je Bog sudac!
7Počuj, môj ľude, a budem hovoriť; pozoruj, Izraelu, a budem svedčiť proti tebe: Bohom, tvojím Bohom som ja!
7"Slušaj, narode moj, ja ću govoriti, o Izraele, svjedočit ću protiv tebe: ja, Bog - Bog tvoj!
8Neviním ťa pre tvoje bitné obeti ani pre tvoje zápaly, ktoré sú stále predo mnou.
8Ne korim te zbog žrtava tvojih - paljenice su tvoje svagda preda mnom.
9Nevezmem z tvojho domu junca a z tvojich chlievov kozlov.
9Neću od doma tvog' uzet junca, ni jaraca iz tvojih torova:
10Lebo veď moja je všetka lesná zver i hovädá na tisícich vrchoch.
10tÓa moje su sve životinje šumske, tisuće zvjeradi u gorama mojim.
11Znám všetko vtáctvo všetkých vrchov, a poľné zvieratá sú vo vedomí u mňa.
11Znam sve ptice nebeske, moje je sve što se miče u poljima.
12Ak zlačniem, nepoviem ti toho, lebo môj je okruh zeme i jeho náplň.
12Kad bih ogladnio, ne bih ti rekao, jer moja je zemlja i sve što je ispunja.
13A potom či azda jedám mäso volov a pijem krv kozlov?
13Zar da ja jedem meso bikova ili da pijem krv jaraca?
14Obetuj Bohu chválu a splň Najvyššiemu svoje sľuby.
14Prinesi Bogu žrtvu zahvalnu, ispuni Višnjemu zavjete svoje!
15A vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a budeš ma oslavovať.
15I zazovi me u dan tjeskobe: oslobodit ću te, a ti ćeš me slaviti."
16Ale bezbožníkovi hovorí Bôh: Čo tebe do toho, že rozprávaš moje ustanovenia a berieš moju smluvu do svojich úst,
16A grešniku Bog progovara: "Što tumačiš naredbe moje, što mećeš u usta Savez moj?
17keď ty nenávidíš kázne a zavrhol si moje slová za seba?
17Ti, komu stega ne prija, te riječi moje iza leđa bacaš?
18Ak vidíš zlodeja, hneď s ním bežíš a s cudzoložníkmi máš svoj podiel.
18Kad tata vidiš, s njime se bratimiš i družiš se s preljubnicima.
19Svoje ústa púšťaš po zlom, a tvoj jazyk snuje lesť.
19Svoja si usta predao pakosti, a jezik ti plete prijevare.
20Usadzujúc sa hovoríš proti svojmu bratovi a na syna svojej matky vrháš potupu.
20U društvu na brata govoriš i kaljaš sina matere svoje.
21To si robil, a mlčal som. Domnieval si sa, že áno, i ja budem tebe podobný! Trestať ťa budem a predostriem ti to pred oči!
21Sve si to činio, a ja da šutim? Zar misliš da sam ja tebi sličan? Pokarat ću te i stavit ću ti sve to pred oči."
22A tak tedy rozumejte tomu, vy, ktorí zabúdate na Boha, aby som nejako neuchvatnul, a nebolo by toho, kto by vytrhol!
22Shvatite ovo svi vi koji Boga zaboraviste, da vas ne pograbim i nitko vas spasiti neće.
23Ten, kto obetuje chválu, ma ctí, a tomu, kto pozoruje na svoju cestu, ukážem spasenie Božie.
23Pravo me štuje onaj koji prinosi žrtvu zahvalnu: i onomu koji hodi stazama pravim - njemu ću pokazati spasenje svoje.