1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nezahub! Zlatý žalm Dávidov.
1Zborovođi. Po napjevu "Ne pogubi!" Davidov. Miktam.
2Či naozaj budete hovoriť o nemote spravedlivosti? Synovia človeka, súďte spravedlivo!
2Zar doista krojite pravdu, vi moćni, zar sudite pravo, sinovi ljudski?
3Ale áno, zo srdca robíte neprávosti; vážite v zemi ukrutnosť svojich rúk.
3Ne, već bezakonje smišljeno činite, po zemlji vam ruke dijele nepravde.
4Bezbožníci sa uchýlili na cestu neprávosti hneď od života matky; blúdia hneď od narodenia tí, ktorí hovoria lož.
4Na krivu su putu bezbošci od krila majčina, na krivu su putu lašci od utrobe.
5Majú v sebe jed, podobný jedu hada. Sú jako jedovatý had hluchý, ktorý si zapcháva ucho,
5U njima je otrov kao u zmije, kao u ljutice što uši začepljuje
6aby nepočul hlasu zaklínačov, hlasu čarodejníka, vycvičeného v čaroch.
6da glas čarobnjakov ne čuje ni glas bajača vješta bajanju.
7Bože, povyvaľuj ich zuby v ich ústach, vylám tie črenové zuby mladých ľvov, ó, Hospodine!
7O Bože, polomi im zube u ustima; razbij, o Jahve, čeljusti lavićima!
8Nech sa rozlejú ako voda, ktorá sa rozplýva a mizne. A keby niekto z nich natiahol lučište a naložil svoje šípy, nech sú, jako čo by boly porezané!
8K'o vode što hitro otječu neka se razliju, k'o zgažena trava neka se osuše.
9Nech sú jako slimák, ktorý sa rozplýva a ide ta; jako mŕtvy plod ženy, nech tak neuvidia slnka!
9Nek' budu k'o puž koji se pužuć' rastoči, k'o pometnut plot nek' sunca ne vide.
10Prv ako pocítia vaše hrnce horiaci bodliak, nech ho, už či surového a či horúceho, zachváti víchrica!
10Prije nego vam kotlovi trnje osjete, dok je zeleno, neka ga vihor odnese.
11Nech sa raduje spravedlivý, že vidí pomstu a nech umyje svoje nohy v krvi bezbožníka,
11Radostan će biti pravednik kad ugleda odmazdu, noge će prati u krvi zlotvora.
12a nech povie človek, že áno, má spravedlivý z toho užitok, že robí spravedlivo, a že áno, sú Bohovia, ktorí súdia už tu na zemi.
12I reći će ljudi: "Pravednik plod svoj ima! Još ima Boga da sudi na zemlji!"