1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nezahub! Zlatý žalm Dávidov. Z času, keď bol Saul poslal svojich sluhov, ktorí striehli dom, aby ho zabili.
1Zborovođi. Po napjevu "Ne pogubi!" Davidov. Miktam. Kad je Šaul opkolio kuću da ubije Davida.
2Môj Bože, vytrhni ma od mojich nepriateľov, povýš ma nad tých, ktorí povstávajú proti mne!
2Izbavi me od dušmana, Bože moj, zaštiti me od mojih protivnika!
3Vytrhni ma od tých, ktorí páchajú neprávosť, a zachráň ma od mužov krvi!
3Izbavi me od bezakonika, od krvoloka spasi me!
4Lebo hľa, úkladia mojej duši; rotia sa proti mne mocní bez toho, že by som sa bol dopustil viny alebo hriechu, ó, Hospodine!
4Jer evo: dušu moju vrebaju, na me ustadoše silnici. Nema na meni krivnje, o Jahve, ni grijeha:
5Bez toho, že by som bol vykonal nejakú neprávosť, behajú a chystajú sa. Prebuď sa, vyjdi mi vústrety a vidz!
5bez moje krivnje na me nasrću. Probudi se! Dođi mi u pomoć i pogledaj,
6A ty, Hospodine, Bože Zástupov, Bože Izraelov, precítni, aby si navštívil všetky národy! Nezľutuj sa nad niktorým z vierolomníkov, páchajúcich neprávosť. Sélah.
6Jahve, Bože nad Vojskama, Bože Izraelov! Preni se, kazni sve pogane, podlacima nemoj se smilovati!
7Večer sa vracajú, brechajú ako pes a chodia okolo mesta.
7Uvečer se vraćaju, reže poput pasa i trče po gradu.
8Hľa, breptajú svojimi ústy; meče sú v ich rtoch. Lebo veď vraj ktože počuje?!
8Gle, kako bljuju ustima; kletve su im na usnama i govore: "Tko nas čuje?"
9Ale ty, Hospodine, sa im smeješ, vysmievaš sa všetkým národom.
9No, ti im se smiješ, o Jahve, i rugaš se poganima svima.
10Keď on prevádza svoju moc, ja mám obrátený svoj pozor na teba; lebo ty, Bože, si mojím vysokým hradom.
10Jakosti moja, gledat ću na te, jer ti si, Bože, zaštita moja, Bog moj, milosrđe moje.
11Bôh mojej milosti ma predíde. Bôh mi dá vidieť pomstu nad mojimi nepriateľmi, ktorí ma strežú.
11Bog neka mi pohiti u susret, nek' me razveseli nad dušmanima mojim!
12Nepobi ich, aby nezabudol môj ľud. Spôsob to vo svojej moci, aby sa túlali a poníž ich, ty, náš štítu, náš Pane!
12Pobij ih, Bože, da mi narod ne zavode, zbuni i obori ih jakošću svojom, štite naš, Gospodine.
13Pre hriech svojich úst, pre slovo svojich rtov nech sú lapení vo svojej pýche a pre kliatbu a pre lož, ktorú rozprávajú.
13Grijeh je svaka riječ usta njihovih: nek se uhvate u svoju oholost, u kletve i laži što ih govore!
14Učiň koniec vo svojom prchkom hneve, učiň im koniec, tak aby ich nebolo, a aby poznali, že Bôh panuje v Jakobovi, všade až do končín zeme. Sélah.
14Istrijebi ih u gnjevu, istrijebi da nestanu, nek' se zna da Bog vlada u Jakovu i do nakraj zemlje!
15A tak tedy nech sa navrátia večer, nech brešú jako pes a behajú okolo mesta.
15Uvečer se vraćaju, reže poput pasa i trče po gradu.
16Nech sa túlajú za pokrmom, a jestli sa nenasýtia, nech tak nocujú.
16Nek' lutaju okolo tražeći hranu; i kad se nasite, neka zavijaju.
17Ale ja budem ospevovať tvoju silu a hneď za rána budem plesajúc spievať o tvojej milosti, lebo si mi bol vysokým hradom a útočišťom v deň, keď mi bolo úzko.
17A ja ću opjevati silu tvoju i klicat ću jutrom milosrđu tvome, jer mi ti postade utočište i sklonište u dan nevolje.
18Moja silo! Tebe budem spievať žalmy! Pretože Bôh je mojím vysokým hradom, môj milostivý Bôh.
18Jakosti moja, tebi ću pjevati, jer ti si, Bože, zaštita moja, Bog moj, milosrđe moje.