1Vyučujúci Azafov. Prečo si nás, ó, Bože, zavrhol na večnosť? Prečo je roznietený tvoj hnev na stádo tvojej pastvy?
1Poučna pjesma. Asafova. Zašto si, Bože, posve zabacio, zašto kiptiš gnjevom na ovce paše svoje?
2Rozpamätaj sa na svoje shromaždenie, ktoré si tam dávno kúpil, na prútok svojho dedičstva, ktorý si vykúpil, na vrch Sion, toď, na ktorom bývaš.
2Sjeti se zajednice koju si davno stekao, plÓemena koje namače kao svoju baštinu i brda Siona gdje si Šator svoj udario!
3Povznes svoje kroky k večným rozvaleninám. Všetko zkazil nepriateľ v svätyni!
3Korakni k ruševinama vječnim - sve je u Svetištu razorio neprijatelj.
4Tvoji protivníci revali prostred tvojho slávnostného shromaždenia. Urobili svoje odznaky odznakmi.
4Protivnici tvoji vikahu posred skupštine tvoje, znakove svoje postaviše k'o pobjedne znakove.
5Zdalo sa to tak, ako keď ľudia do vysoka sa zaháňajúc toporami tnú do húšte stromovia.
5Bijahu kao oni koji mašu sjekirom po guštari,
6A teraz dovedna tlčú jej rezby sekerami a obuchmi.
6sjekirom i maljem vrata mu razbijali.
7Podpálili tvoju svätyňu; zrútiac ho na zem poškvrnili príbytok tvojho mena.
7Ognju predadoše Svetište tvoje, do zemlje oskvrnuše Prebivalište tvoga imena.
8Hovoria vo svojom srdci: Vyhubme ich všetkých dovedna! Popálili všetky shromaždištia silného Boha v zemi.
8Rekoše u srcu: "Istrijebimo ih zajedno; spalite sva svetišta Božja na zemlji!"
9Nevidíme svojich odznakov; už nieto proroka, ani nieto medzi nami toho, kto by vedel, dokedy to bude trvať.
9Ne vidimo znakova svojih, proroka više nema, i nitko među nama ne zna dokle ...
10Dokedy, ó, Bože, bude potupovať protivník? Či sa na veky bude rúhať nepriateľ tvojmu menu?
10Dokle će se još, o Bože, dušmanin rugati? Hoće li protivnik dovijeka prezirati ime tvoje?
11Prečo uťahuješ zpät svoju ruku a svoju pravicu? Vytiahni ju zo svojho lona a učiň koniec!
11Zašto povlačiš ruku, zašto u krilu sakrivaš desnicu svoju?
12Avšak ty, Bože, si mojím Kráľom od dávna, ktorý pôsobíš nové a nové spasenie prostred zeme.
12No Bog je moj kralj od davnine, on koji posred zemlje spasava!
13Ty si vo svojej sile rozdelil more; skrúšil si hlavy drakom na vodách.
13Ti svojom silom rasječe more, smrska glave nakazama u vodi.
14Ty si roztrieskal hlavy leviatána; dal si ho za pokrm ľudu na púšti.
14Ti si Levijatanu glave zdrobio, dao ga za hranu nemanima morskim.
15Ty si roztvoril prameň a potok. Ty si vysušil rieky trvalého toku.
15Ti si dao da provre izvor i bujica, ti si presušio rijeke nepresušne.
16Tvoj je deň, tvoja je i noc; ty si pripravil svetlo i slnko.
16Tvoj je dan i noć je tvoja, ti učvrsti mjesec i sunce;
17Ty si postavil všetky hranice zeme; leto a zimu si ty utvoril.
17ti sazda sve granice zemlji, ti stvori ljeto i zimu.
18Rozpomeň sa na to, že nepriateľ hanobil Hospodina, a bláznivý ľud sa rúhal tvojmu menu.
18Spomeni se ovoga: dušmanin ti se rugaše, Jahve, i bezumni narod pogrdi ime tvoje.
19Nedaj zveri duše svojej hrdličky; nezbudni navždy na život svojich biednych.
19Ne predaj jastrebu život grlice svoje, i život svojih siromaha ne zaboravi zauvijek!
20Pohliadni na smluvu, lebo i najtmavšie kúty zeme sú plné peleší ukrutnosti.
20Pogledaj na Savez svoj, jer svi su zakuci zemlje puni tmina i nasilja.
21Nech neodchádza zpät utlačený zahanbený; biedni a chudobní nech chvália tvoje meno.
21Ne daj da jadnik otiđe postiđen: neka siromah i ubog hvale ime tvoje!
22Povstaň, ó, Bože, a rozrieš svoju pravotu! Rozpomeň sa na svoje pohanenie, ktoré sa ti deje od blázna každý deň.
22Ustani, Bože, zauzmi se za svoju parnicu, spomeni se pogrde koju ti bezumnik svaki dan nanosi.
23Nezabudni na hlas svojich protivníkov, na hrmot tých, ktorí povstávajú proti tebe, a ktorý vystupuje neprestajne.
23Ne zaboravi vike neprijatelja svojih: buka buntovnika još se diže k tebi!