1Poďte, plesajme Hospodinovi! Pokrikujme s radosťou skale svojho spasenia!
1Dođite, kličimo Jahvi, uzvikujmo Hridi, Spasitelju svome!
2Predídime jeho tvár s chválou! Pokrikujme mu radostne žalmy!
2Pred lice mu stupimo s hvalama, kličimo mu u pjesmama!
3Lebo Hospodin je silný Bôh veľký a veľký Kráľ nad všetkými bohmi,
3Jer velik je Jahve, Bog naš, Kralj veliki nad svim bogovima.
4v ktorého ruke sú nevystihlé hlbiny zeme, a končiare vrchov sú jeho.
4U njegovoj su ruci zemaljske dubine, njegovi su vrhunci planina.
5Jeho je more, a on ho učinil, i sušinu sformovaly jeho ruky.
5Njegovo je more, on ga je stvorio, i kopno koje načiniše ruke njegove.
6Poďte, klaňajme sa a padnime na kolená, kľakajme pred Hospodinom, svojím učiniteľom.
6Dođite, prignimo koljena i padnimo nice, poklonimo se Jahvi koji nas stvori!
7Lebo on je náš Bôh, a my sme ľud jeho pastvy, sme stádom jeho ruky. Dnes, ak počujete jeho hlas,
7Jer on je Bog naš, a mi narod paše njegove, ovce što on ih čuva. O, da danas glas mu poslušate:
8nezatvrdzujte svojho srdca jako v Meríbe, jako v deň pokušenia na púšti,
8"Ne budite srca tvrda kao u Meribi, kao u dan Mase u pustinji
9kde ma pokúšali vaši otcovia; zkúsili ma aj videli moje dielo.
9gdje me iskušavahu očevi vaši premda vidješe djela moja.
10Štyridsať rokov som sa nesnádil s tým pokolením a povedal som: Oni sú ľud, ktorý blúdi srdcom. A oni nepoznali mojich ciest,
10Četrdeset ljeta jadio me naraštaj onaj, pa rekoh: 'Narod su nestalna srca i ne promiču moje putove.'
11takže som konečne prisahal vo svojom hneve, že nevojdú do môjho odpočinku.
11Stog se zakleh u svom gnjevu: 'Nikad neće ući u moj pokoj!'"