¹Môj synu, nezabudni môjho naučenia, a tvoje srdce nech pozoruje na moje prikázania,

¹Ex cualal incßajol, misach saß êchßôl lin chakßrab. Chi anchal ban lê chßôl chepâbak lê taklanquil inban.

²lebo ti pridajú dlhosti dní a rokov života i pokoja.

²Cui têbânu li naxye lin chakßrab, tânajtokß ru lê yußam saß ruchichßochß. Ut tâcuânk li tuktûquilal êriqßuin.

³Nech ťa neopustia milosrdenstvo a pravda; priviaž si ich na svoje hrdlo; napíš si ich na tabuľu svojho srdca,

³Mêcanab xpâbanquil li yâl. Junelic ban cuânk saß êchßôl. Mêcanab li uxtânânc u. Junelic ban cuânkex saß tîquilal re nak tâcßutûnk nak châbil lê naßleb.

⁴a tak najdi milosť a výborný rozum v očiach Boha i ľudí.

⁴Cui têbânu aßin, sahak xchßôl li Dios êriqßuin ut châbilak êresilal chiruheb li cristian.

⁵Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.

⁵Cauhak êchßôl riqßuin li Kâcuaß. Mêcßojob êchßôl êjunes êrib yal xban nak cuan ênaßleb.

⁶Poznávaj ho na všetkých svojich cestách, a on bude urovnávať tvoje stezky.

⁶Junelic julticak êre li Dios riqßuin chixjunil li cßaßru têbânu ut aßan tâberesînk êre.

⁷Nebuď múdrym vo svojich vlastných očiach; boj sa Hospodina a odstúp od zlého.

⁷Mêcßoxla nak kßaxal cuan ênaßleb êjunes êrib. Chexucuâk ban ru li Kâcuaß ut canabomak xbânunquil li incßaß us.

⁸To bude zdravím tvojmu životu a rozvlažením tvojim kostiam.

⁸Cui têcanab xbânunquil li mâusilal, kßaxal us chokß êre. Chanchan nak yôkex chixcßulbal lê ban xban nak cuânk chic êmetzßêu ut êcacuilal.

⁹Cti Hospodina zo svojho majetku a z prvotiny všetkých svojich úrod.

⁹Cheqßuehak xlokßal li Kâcuaß riqßuin li cßaßru cuan êre. Têmayeja li xbên ru lê racuîmk chiru li Kâcuaß.

¹⁰A tak sa naplnia tvoje stodoly hojnosťou, a tvoje preše budú oplývať šťavou z hrozna.

¹⁰Cui têmayeja li xbên ru lê racuîmk, kßaxal cuißchic nabal li ru lê racuîmk têxoc ut kßaxal cuißchic nabalak lê vino toj retal tâhoyekß.

¹¹Môj synu, neopovrhuj kázňou Hospodinovou a nech sa ti neprotiví jeho káranie.

¹¹Ex cualal incßajol, mêtzßektâna lê kßusbal li naxqßue li Kâcuaß. Chi moco chextitzßk chirabinquil lê tijbal li naxqßue.

¹²Lebo toho, koho miluje Hospodin, karhá, a to jako otec syna, ktorého má rád.

¹²Li Kâcuaß naxkßus li ani naxra. Chanchan jun li yucuaßbej naxkßus li ralal xcßajol xban nak naxraheb.

¹³Blahoslavený človek, ktorý našiel múdrosť, a človek, ktorý nadobudol umnosti.

¹³Us xak reheb li nequeßxtau xnaßlebeb. Ut us xak re li ani sêb xchßôl.

¹⁴Lebo jej zisk je lepší ako zisk striebra a jej dôchodok lepší ako výborné zlato.

¹⁴Kßaxal us nak cuânk kanaßleb chiru nak cuânk kabiomal. Kßaxal cuißchic lokß nak cuânk kanaßleb chiru nak cuânk katumin xban nak kßaxal cuißchic nacßanjelac ke.

¹⁵Je drahšia než koraly, a nevyrovnajú sa jej ani všetky tvoje najžiadúcnejšie veci.

¹⁵Li naßleb kßaxal cuißchic terto xtzßak chiru li tertôquil pec. Mâcßaß naru xjuntakßêtanquil cuiß.

¹⁶Dlhosť dní leží v jej pravici, v jej ľavici bohatstvo a sláva.

¹⁶Cui cuan ênaßleb najtak ru lê yußam saß ruchichßochß. Ut naru ajcuiß nacuan lê biomal ut lê lokßal.

¹⁷Jej cesty sú utešené cesty, a všetky jej chodníky sú samý pokoj.

¹⁷Cui cuan ênaßleb, sahak saß êchßôl junelic. Ut naru ajcuiß nequexcuan saß tuktûquil usilal.

¹⁸Stromom života je tým, ktorí ju uchopia, a tí, ktorí sa jej držia, sú blahoslavení.

¹⁸Cui cuan ênaßleb, naru nacuan êyußam chi junelic. Us xak re li ani naxnau xxocbal saß xchßôl li naßleb aßin.

¹⁹Hospodin múdrosťou založil zem; umnosťou pevne postavil nebesia.

¹⁹Xban nak cuan xnaßleb li Kâcuaß Dios quixqßue li ruchichßochß saß xnaßaj, ut quixyîb ajcuiß li choxa saß xnaßaj riqßuin lix sêbal xchßôl.

²⁰Jeho známosťou prepukly priepasti, a oblaky kropia rosou.

²⁰Xban nak cuan xnaßleb quixjach li haß riqßuin li chßochß. Ut quixyîb ajcuiß li chok re nak tixqßue li hab saß ruchichßochß.

²¹Môj synu, nech neodídu tie veci zpred tvojich očí; ostríhaj to, čo prospieva, a dômyselnosť.

²¹Ex cualal incßajol, mêcanab xbânunquil li châbil naßleb. Junelic ban cuânk saß êchßôl li us.

²²A bude to životom tvojej duši a pôvabnou milotou tvojmu hrdlu.

²²Cui têbânu chi joßcan, tâcuânk lê yußam chi junelic ut sahak saß êchßôl.

²³Vtedy pojdeš bezpečne svojou cestou a nenarazíš svojou nohou.

²³Ut cauhak lê chßôl nak texxic yalak bar. Nequenau nak mâcßaß têcßul.

²⁴Keď ľahneš, nebudeš sa strachovať, ale budeš ležať a odpočívať, a tvoj sen bude sladký.

²⁴Nak texyoclâk, mâcßaßak lê xiu ut sa texcuârk.

²⁵Neboj sa náhleho strachu ani búrky bezbožníkov, keď prijde.

²⁵Incßaß texxucuak xban li raylal tâchâlk saß êbên chi mâcßaß saß êchßôl. Chi moco texxucuak xban li raylal li nachal saß xbêneb li incßaß useb xnaßleb.

²⁶Lebo Hospodin bude tvojou dôverou a bude ostríhať tvoju nohu, aby sa nelapila.

²⁶Incßaß texxucuak xban nak li Kâcuaß tixqßue xcacuilal lê chßôl ut aßan tâcolok êre re nak incßaß textßanekß saß junak raßal.

²⁷Nezadržíš dobrodenia tým, ktorým patrí, keď je to v moci tvojej ruky vykonať to.

²⁷Mêkßetkßeti êrib chixbânunquil usilal reheb li tenkßâc teßraj, cui cuan chêru li cßaßru têtenkßa cuiß.

²⁸Nepovieš svojmu blížnemu: Iď a vráť sa potom, a dám zajtra, keď to máš u seba!

²⁸Cui naru têqßue re li cßaßru têtenkßa cuiß, qßuehomak re saß li hônal aßan. Mêcanab chokß re cuulaj.

²⁹Nevymyslíš zlého na svojho blížneho, kým on v dôvere býva ubezpečený u teba.

²⁹Ut mêcßoxla xbânunquil raylal reheb lê rechcabal, xban nak mâre cßojcßo xchßôl êriqßuin.

³⁰Nevaď sa s človekom bez príčiny, ak ti neučinil zlého.

³⁰Incßaß texpletik chi mâcßaß rajbal riqßuineb li incßaß yôqueb xbânunquil raylal êre.

³¹Nezáviď ukrutnému človekovi ani si nezvoľ niktorej jeho cesty.

³¹Mêcakaliheb li nequeßxbânu mâusilal, chi moco chetzol êre li cßaßru nequeßxbânu.

³²Lebo ohavnosťou je Hospodinovi prevrátenec, ale jeho tajná rada s úprimnými.

³²Li Kâcuaß xicß narileb li nequeßxbânu li incßaß us, ut cuan chi sum âtin riqßuineb li cuanqueb saß tîquilal.

³³Zlorečenstvo Hospodinovo je v dome bezbožného, ale príbytku spravedlivých žehná.

³³Li Kâcuaß naxqßue raylal saß xbêneb lix jun cablal li nequeßxbânu mâusilal. Ut narosobtesiheb lix jun cablal li tîqueb xchßôl.

³⁴Posmievačom sa posmieva a pokorným dáva milosť.

³⁴Li Kâcuaß naxseßeheb li nequeßxnimobresi rib. Abanan naruxtâna ruheb li nequeßxcubsi ribeb.Châbil tâyehekß chirixeb li cuanqueb xnaßleb. Abanan xutânal teßxcßul li incßaß nequeßxtau xnaßleb.

³⁵Múdri zdedia slávu, ale blázni si odnášajú hanbu.

³⁵Châbil tâyehekß chirixeb li cuanqueb xnaßleb. Abanan xutânal teßxcßul li incßaß nequeßxtau xnaßleb.