¹Moja duša si oškliví môj život. A už akokoľvek, zanechám na sebe svoju žiaľbu; budem hovoriť v horkosti svojej duše.

¹Duši moji se gnusi življenje; zato naj tožba moja teče, govoril bodem v bridkosti duše svoje.

²Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Oznám mi, prečo sa so mnou pravotíš?

²Rečem Bogu: Ne obsojaj me; povej mi, zakaj se prepiraš z menoj?

³Či ti je to dobré, že utiskuješ, že opovrhuješ prácnym dielom svojich rúk a svietiš na radu bezbožných?

³Ti li dobro de, da tlačiš, da zametaš rok svojih delo, s svetlobo pa obsevaš namero brezbožnih?

⁴Či ty máš azda oči nejakého tela? Či ty vidíš, ako vidí smrteľný človek?

⁴Imaš li oči mesene, ali pa vidiš, kakor človek vidi?

⁵Či sú tvoje dni jako dni smrteľníka? Či sú tvoje roky jako dni muža,

⁵So li dnevi tvoji kakor dnevi smrtnika, ali leta tvoja omejena kakor dnevi človeka?

⁶že vyhľadávaš moju neprávosť a pýtaš sa na môj hriech?

⁶da vprašuješ tako po krivdi moji in greh moj zasleduješ,

⁷Napriek tomu, že vieš, že nie som bezbožný, a že nieto nikoho, kto by vytrhnul z tvojej ruky.

⁷dasi veš, da nisem kriv in da nikogar ni, ki more oteti iz tvoje roke!

⁸Tvoje ruky ma sformovaly a učinily ma celého dookola, a teraz ma pohlcuješ!

⁸Roke tvoje so me upodobile in naredile vsega, kakor sem kroginkrog – in sedaj me zatiraš?

⁹Pamätaj, prosím, že si ma učinil ako blato a že ma zase navrátiš do prachu!

⁹Spomni se vendar, da si me kakor glino napravil, in hočeš me zopet vrniti v prah?

¹⁰Či si ma neslial ako mlieko a nezhustil si ma jako na syr?

¹⁰Me li nisi kakor mleko ulil in strdil kakor sir?

¹¹Priodial si ma kožou a mäsom a pospletal si ma kosťami a žilami.

¹¹S kožo in mesom si me oblekel, s kostmi in kitami si me prepletel.

¹²Daroval si mi život a učinil si so mnou milosť: tvoj starostlivý dozor ostríhal môjho ducha.

¹²Življenje in milost si mi daroval in s svojo skrbjo mi duha varoval.

¹³Ale toto si skryl vo svojom srdci; viem, že je to u teba:

¹³A tole si skrival v srcu svojem, vem, da ti je bilo to v mislih:

¹⁴ak zhreším, spozoruješ ma, a neoprostíš ma mojej neprávosti.

¹⁴ako bom grešil, da name boš strogo pazil in krivde moje me ne boš oprostil.

¹⁵Keby som spáchal bezbožnosť, beda mi, a jestli som spravedlivý, nepozdvihnem svojej hlavy, sýty potupy a vidiac svoje trápenie.

¹⁵Ako sem krivično ravnal, gorje mi! in čeprav bi bil pravičen, si ne upam povzdigniti glave, nasičen sramote in zroč bedo svojo.

¹⁶A keď sa pozdvihne, budeš ma honiť ako lev a znova budeš predivne so mnou zaobchodiť;

¹⁶In ako bi povzdignil glavo, podil me boš kakor lev in zopet izkazoval čudovito moč svojo na meni;

¹⁷obnovíš svojich svedkov proti mne a rozmnožíš u mňa svoju nevoľu; vyšleš čatu za čatou, a vojsko bude u mňa.

¹⁷vnovič postaviš priče svoje proti meni in pomnožiš nevoljo svojo zoper mene, vedno nova krdela in vojske boš pošiljal nadme.

¹⁸Prečo si ma tedy vyviedol zo života matky? Bol by som zomrel, a nebolo by ma uvidelo oko;

¹⁸Zakaj si mi dal priti iz materinega telesa? Naj bi bil umrl in nobeno oko me ne bi bilo videlo!

¹⁹bol by som, ako keby ma nebolo nikdy bývalo; z lona by som bol býval zanesený do hrobu.

¹⁹Naj bi bil, kakor bi ne bil živel nikdar, od materinega telesa naj bi bil prenesen v grob!

²⁰Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu,

²⁰Ni li dni mojih malo? Odnehaj, obrni se od mene, da se malo razvedrim,

²¹prv ako pojdem, a viacej sa nevrátim, do zeme tmy a tône smrti,

²¹preden odidem, odkoder se ne vrnem, v deželo temine in smrtne sence,v deželo temnejšo od mraka, kjer je le senca smrti in nered, kjer noč najbolj črna se šteje za svetlost.

²²do zeme hustej tmy jako mrak tône smrti, kde nieto nijakého poriadku, ta, kde je svetlosť ako mrak.

²²v deželo temnejšo od mraka, kjer je le senca smrti in nered, kjer noč najbolj črna se šteje za svetlost.