¹Tu odpovedal Cófar Naamatský a riekol:

¹Tedaj odgovori Zofar Naamatec in reče:

²Či azda množstvo slov má zostať bez odpovedi? Ale je isté, že muž hojných rtov nebude spravedlivý.

²Mnogobesedje ali naj ostane brez odgovora, in jezičnik bo li opravičen?

³Tvoje márne reči umlčujú ľudí; posmievaš sa, a niet toho, kto by ťa zahanbil,

³Govoričenje tvoje naj sapo zapre ljudem, da bi se posmehoval, ne da te kdo osramoti,

⁴a hovoríš: Moja náuka, je čistá, a vraj som čistý, Bože, v tvojich očiach.

⁴in da bi dejal: „Čist je moj nauk in čist sem pred Tvojim obličjem“?!

⁵Ale oj, aby prehovoril Bôh a aby otvoril proti tebe svoje rty!

⁵O da bi pa Bog govoril in usta svoja odprl zoper tebe!

⁶Vtedy by ti oznámil tajomstvá múdrosti, lebo dvakrát toľko si zaslúžil vskutku a vedz, že ti Bôh dáva zabudnúť mnoho z tvojej neprávosti.

⁶Da ti naznani skrivnosti prave modrosti, da je mnogotera v znanju; potem bi spoznal, da Bog tebi v prid mnogo pozablja iz krivde tvoje.

⁷Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš až po dokonalosť Všemohúceho?

⁷Moreš li globokost Božjo z umom doseči, ali popolnosti Vsegamogočnega do dna priti?

⁸Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hlboké pod peklo - čo poznáš?

⁸Višave so to nebeške – kaj hočeš početi? globočja je nego šeol – kaj moreš vedeti?

⁹Miera toho dlhšia ako zem a širšia ako more. -

⁹daljša nego zemlja je mera njena in širša nego morje.

¹⁰Jestli ta prejde Bôh a zavrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto mu zabráni?

¹⁰Če gre On poleg koga in ga dene v zapor in skliče sodni zbor, kdo mu zabrani?

¹¹Lebo on zná ničomných ľudí márnych a vidí neprávosť a nepozoroval by?

¹¹Kajti On pozna ničemurne ljudi in vidi krivico, ne da bi mu bilo treba paziti.

¹²A preto prázdny človek nech nadobudne rozumu, a divoké osľa nech sa preporodí v človeka! .

¹²A puhloglavec dobi šele razum, kadar se divjega osla žrebe prerodi v človeka.

¹³Ak ty nastrojíš svoje srdce a rozprestrieš svoje ruky k nemu,

¹³Ako obrneš v pravo smer srce svoje in boš k Njemu razprostiral roke –

¹⁴- jestli je neprávosť v tvojej ruke, vzdiaľ ju od seba a nedopusti, aby v tvojich stánoch prebývala nešľachetnosť -

¹⁴če je krivica na roki tvoji, odpravi jo in nepravičnosti ne daj prebivati v šatorih svojih –

¹⁵áno, vtedy pozdvihneš svoju tvár bez poškvrny; budeš stáť neochvejne a nebudeš sa báť;

¹⁵res, tedaj boš smel vzdigniti obličje brez madeža in bodeš nepremakljiv in se ne boš bal.

¹⁶lebo ty zabudneš na trápenie; budeš naň spomínať ako na vody, ktoré sa pominuly,

¹⁶Kajti tedaj pozabiš nadlogo, spominjal se je boš kot vodá, ki so potekle mimo;

¹⁷a tvoj pozemský život nastane jasnejší nad poludnie, a nech by bolo tma, bude jako ráno.

¹⁷in življenje ti zasije jasneje nego poldnevna svetloba, in zmrači li se kdaj, mine mrak kakor ob jutru.

¹⁸A budeš dúfať, lebo bude nádej, a keď poprezeráš príbytok, ľahneš si bezpečne

¹⁸In boš upal, ker je nada zate, in ogledoval boš svoje, spaval brez skrbi.

¹⁹a položiac sa budeš ležať v pokoji, a nebude nikoho, kto by poplašil, a mnohí budú hladkať tvoju tvár.

¹⁹Počival boš in nihče te ne bo plašil, mnogi bodo pa prosili blagovoljnosti tvoje.Brezbožnikom pa bodo oči od koprnenja hirale, in pribežališče jim izgine in njih upanje bo, da izdahnejo dušo.

²⁰Ale oči bezbožných sa zatmejú, a útočište im zahynie, a ich nádej vydýchnutie duše.

²⁰Brezbožnikom pa bodo oči od koprnenja hirale, in pribežališče jim izgine in njih upanje bo, da izdahnejo dušo.