¹Zase odpovedal Job a riekol:

¹Tedaj odgovori Job in reče:

²Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?

²Resnično, vem, da je tako; a kako more smrtni človek biti pravičen pred Bogom mogočnim?

³Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.

³Ako bi se hotel pravdati ž Njim, Mu ne more odgovoriti ene na tisoč.

⁴Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!

⁴Modrega je srca in presilne moči – kdo Mu je kdaj kljuboval in ni škode imel?

⁵On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;

⁵On premakne gore, in nihče ne zapazi, da jih je prevrnil v jezi svoji.

⁶ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;

⁶On strese zemljo ž njenega mesta, in stebri njeni se pretresejo.

⁷ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;

⁷On veli solncu, in ne vzide, in zapečati zvezde v temo.

⁸ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;

⁸On razprostira nebo sam in hodi po valovih morja.

⁹ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;

⁹On nareja voz na nebu in rimščice in gostosevce in ozvezdja na jugu.

¹⁰ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.

¹⁰On nareja velike reči, ki se ne morejo preiskati, čudna dela, ki jim ni števila.

¹¹Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.

¹¹Glej, on gre poleg mene, pa ga ne vidim, hodi mimo mene, pa ga ne zapazim.

¹²Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?

¹²Če plen pograbi, kdo mu zabrani? kdo mu poreče: Kaj delaš?

¹³Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.

¹³Bog ne odvrača jeze svoje. Pomočniki Rahaba [Rahab (t. j. prevzetnik) je ime Egiptu.] se pred Njim morajo ukloniti.

¹⁴A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!

¹⁴Koliko manj bi Mu mogel jaz odgovarjati, kje naj dobim besed, da bi se prepiral ž Njim?

¹⁵Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.

¹⁵Tudi ko bi prav imel, bi mu ne mogel odgovoriti – milosti bi rajši prosil sodnika svojega.

¹⁶Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,

¹⁶Ko bi ga klical in bi mi odgovoril, jaz bi ne veroval, da je slišal moj glas,

¹⁷on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.

¹⁷on, ki me streti hoče v viharju in množi rane moje brez vzroka,

¹⁸Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.

¹⁸še sape mi ne da vase potegniti, a siti me z bridkostjo.

¹⁹Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?

¹⁹Če gre za moč močnega, On reče: „Glej, tu sem!“ in če za sodbo: „Kdo si me upa pozvati?“

²⁰Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.

²⁰Ako bi tudi prav imel, bi me vendar usta moja obsodila, ako bi bil popoln, bi On dokazal, da sem popačenec.

²¹Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.

²¹Nedolžen sem! ne maram za dušo svojo, zaničujem življenje svoje –

²²Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.

²²vse eno je! Zato pravim: I nedolžnega i brezbožnega uničuje!

²³Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.

²³Ko bič nagloma ubije, smeje se On izkušnji nedolžnih.

²⁴Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?

²⁴Zemlja je izročena oblasti krivičnikov, On zakriva obraz njenim sodnikom. Če On ne, kdo pa drugi?

²⁵A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.

²⁵Dnevi moji teko h koncu hitreje nego tekač, beže, sreče ne vidijo nič.

²⁶Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.

²⁶Lete naprej kakor čolni iz bičja, kakor orel, ko šine doli na plen.

²⁷Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;

²⁷Ko rečem: Hočem pozabiti žalovanje svoje, opustim svoj tožni obraz in razvedrim si lice –

²⁸obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.

²⁸groza me je vseh bolečin mojih; vem, da me ne spoznaš za nekrivega.

²⁹Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!

²⁹Moram veljati za krivca – čemu bi se pa trudil zaman?

³⁰Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,

³⁰Ko bi se umil s snežnico in z lugom si očistil roke,

³¹i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.

³¹ti me vtakneš v mlakužo, in celo svoji obleki se bom gnusil!

³²Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.

³²Zakaj On ni mož kakor jaz, da bi mu odgovarjal, da bi skupaj šla pred sodbo.

³³Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.

³³Ni ga med nama razsodnika, ki bi smel na oba položiti roke.

³⁴Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,

³⁴Naj umakne od mene šibo svojo in naj me ne plaši strah njegov,in govoril bom in ne bom se Ga bal; kajti nisem tak sam v sebi.

³⁵vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.

³⁵in govoril bom in ne bom se Ga bal; kajti nisem tak sam v sebi.