¹Vtedy odpovedal Bildad Šuchský a riekol:

¹Nato odgovori Bildad Šuhec in reče:

²Dokedy budeš hovoriť také veci, a dokedy budú slová tvojich úst ako víchor?

²Doklej še boš tako govoril in doklej bodo besede tvoje kakor silovit veter?

³Či azda silný Bôh prevráti súd, alebo či Všemohúci prevráti spravedlivosť?

³Ali Bog mogočni prevrača sodbo in Vsegamogočni prevrača li pravičnost?

⁴Ak zhrešili tvoji synovia proti nemu, nuž zahnal ich v ruke ich prestúpenia.

⁴Ako so grešili sinovi tvoji zoper njega, jih je izročil kazni za njih pregreho.

⁵Keby si ty naozaj hľadal silného Boha a pokorne volal ku Všemohúcemu,

⁵Ako boš zgodaj iskal Boga mogočnega in milosti prosil pri Vsegamogočnem,

⁶keby si bol čistý a spravedlivý, doista by sa teraz zobudil za teba a pokojným by učinil príbytok tvojej spravedlivosti.

⁶če si čist in pošten: res se prebudi on tebi v prid in blagostanje povrne hiši pravičnosti tvoje;

⁷A keby tvoj počiatok bol býval malý a chatrný, tvoj koniec by vzrástol veľmi.

⁷in prejšnja sreča tvoja bode majhna proti poslednji, ki silno vzraste.

⁸Lebo nože sa spýtaj drievneho pokolenia a uváž, čo vyzkúmali ich otcovia. -

⁸Kajti vprašaj, prosim, prejšnji rod in premisli, kar so preiskali njih očetje

⁹Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -

⁹(zakaj mi smo od včeraj in ničesar ne vemo, ker so naši dnevi le senca na zemlji):

¹⁰Či ťa azda oni nenaučia a nepovedia ti a nevynesú slov zo svojho srdca?

¹⁰te li ne bodo poučili in ti povedali, ne prineso li besed iz srca svojega?

¹¹Či porastie trstina bez bahna? Či vyrastie rákos bez vody?

¹¹Kjer ni močvirja, zraste li trstičje? in brez vode obrodi li bičje,

¹²Ešte je vo svojom kvete, nevytrhli ho, a usychá prv než ktorákoľvek iná tráva.

¹²ki prej nego druge rastline, še neporezano, usahne?

¹³Také sú stezky všetkých tých, ktorí zabúdajú na silného Boha, a nádeja pokrytca zahynie,

¹³Take so poti vsakemu, ki zabi Boga mogočnega, in kdor Ga zaničuje, njemu izgine upanje;

¹⁴ktorého dôvera sa odreže, a jeho nádej bude jako dom pavúka.

¹⁴česar se nadeja, se mu izjalovi, pajčevinast je vsak njegov up.

¹⁵Spoľahne sa na svoj dom, ale neobstojí; chytí sa ho, ale sa mu zvalí.

¹⁵Nasloni se na hišo svojo, pa ne bo stala, trdno se je oprime, pa se ne bo vzdržala.

¹⁶Má i vlahu pred slnkom, a jeho výhonok vyniká nad jeho zahradu;

¹⁶Čvrst in sočnat na solncu se greje in po vsem vrtu razteza veje,

¹⁷na hŕbe skál sú pozapletané jeho korene, a hľadí po dome kamenia.

¹⁷po kupu kamenja razvija svoje korenine, navzgor se oklepa hiše kamenene.

¹⁸Ale ak ho pohltia z jeho miesta, vtedy ho zaprie a povie: Nevidelo som ťa.

¹⁸Ko ga pa iztrebi Gospodar, kraj njegov ga zataji: Nisem te videl nikdar!

¹⁹Hľa, to je radosť jeho cesty, a z prachu vyrastajú iní. -

¹⁹Glej, to je pota njegovega slast! In iz prahu za njim zrastejo drugi.

²⁰Hľa, silný Bôh nezavrhne bezúhonného ani neuchopí za ruku zlostníkov,

²⁰Glej, Bog mogočni ne zavrže popolnega in ne bo podpiral roke hudobnežem.

²¹zatým však naplní tvoje ústa smiechom a tvoje rty radostným pokrikovaním.

²¹Kadar ti napolni usta s smehom in ustnice z radostnim ukanjem,bodo v sramoto oblečeni tvoji sovražilci, in šatora brezbožnikov ne bode več.

²²Tí, ktorí ťa nenávidia, odejú sa hanbou, a stánu bezbožných ľudí nebude.

²²bodo v sramoto oblečeni tvoji sovražilci, in šatora brezbožnikov ne bode več.