1Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu.
1Glejte, to vse je videlo moje oko, slišalo je moje uho in je razumelo.
2Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy.
2Kolikor vi veste, vem tudi jaz, nisem nižji od vas.
3Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom.
3Toda jaz hočem govoriti k Vsegamogočnemu, želja mi je, predložiti pravdo svojo Bogu mogočnemu.
4Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci.
4Saj vi ste kovači laži, ničevi zdravniki vi vsi!
5Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť!
5Da bi vendar docela molčali, ker štelo bi se vam v modrost!
6Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov!
6Čujte, prosim, pravičenje moje in poslušajte dokaze mojih ustnic!
7Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť?
7Boste li mogočnemu Bogu v prid govorili krivično, njemu na ljubav govorili prevaro?
8Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha?
8Boste se li potegovali za Njegovo stran? ali pa hočete biti pravdniki Bogu mogočnemu?
9Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka?
9Dobro li bo, če vas preišče? ali pa ga morete prekaniti, kakor se človek prekani?
10Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu.
10Gotovo vas bo kaznoval, ako postopate pristransko na skrivnem!
11Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach?
11Ne spravi li vas njegova visokost v trepet in strah njegov ne prešine li vas?
12Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny.
12Vaši modri izreki so prislovice iz pepela, vaši zagovori so okopi iz blata.
13Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek.
13Molčíte, pustíte mi, da jaz govorim, pridi name karkoli!
14Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky?
14Čemu naj vzamem meso svoje med zobe in nevarnosti izpostavim življenje svoje?
15Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou.
15Glej, čeprav me usmrti, čakal Ga bom; samo poti svoje bom zagovarjal Njemu v obraz.
16Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár.
16Tudi to mi bo služilo v rešenje, da ne sme bogapozabnik stopiti pred Njega.
17Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť!
17Čujte, čujte govor moj, in moje izrecilo pridi v ušesa vaša!
18Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý.
18Glejte vendar, pripravil sem pravdo svojo, vem, da se mi prizna pravičnost.
19Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem.
19Kdo je, ki se more z menoj prepirati? Kajti potem hočem molčati in preminiti.
20Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
20Samo dvojega mi ne stóri, tedaj se ne bom skrival obličju Tvojemu.
21Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza!
21Odtegni od mene roko svojo, in strah tvoj me ne plaši!
22A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj.
22Potem kliči, in odgovorim, ali jaz bom govoril, in ti mi odgovarjaj!
23Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech!
23Koliko je mojih krivic in grehov? pokaži mi prestopek moj in greh moj!
24Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?
24Zakaj skrivaš obličje svoje in me šteješ za sovražnika sebi?
25Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo?
25Hočeš li plašiti list, ki ga že veter odnaša, in preganjati suho strn?
26Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti.
26Kajti prisojaš mi mnoge bridkosti in v dedino mi daješ grehe moje mladosti.
27Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí.
27Noge mi devaš v klado in paziš na vse steze moje, zaznamljaš mojih nog stopinje,dasi razpadam kakor črvojedina, kakor obleka, ki jo je razjedel molj.
28Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ.
28dasi razpadam kakor črvojedina, kakor obleka, ki jo je razjedel molj.