¹Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

¹Tedaj odgovori Elifaz Temančan in reče:

²Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom

²Bo li moder mož odgovarjal z vetrovitim znanjem in napihoval notranjščino svojo z vzhodnim vetrom,

³karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží?

³prepirajoč se z govori, ki ničesar ne pospešujejo, in z besedami, s katerimi nič ne koristi?

⁴K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom.

⁴Res, v nič devaš bogaboječnost in kratiš molitev pred Bogom.

⁵Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov.

⁵Kajti krivičnost tvoja ti poučuje usta, in voliš govor prekanjencev.

⁶Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe.

⁶Tvoja usta te obsojajo, ne jaz, in ustne tvoje pričajo zoper tebe.

⁷Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy?

⁷Si li ti prvi človek, ki se je rodil, ali si bil ustvarjen, preden so bili hribi?

⁸Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba?

⁸Si li poslušal v tajnem svetu Božjem in zase pokupil vso modrost?

⁹Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás?

⁹Kaj ti veš, česar mi ne vemo, kaj razumeš, in nam ni znano?

¹⁰I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.

¹⁰Med nami so i osiveli i starčki, številnejših dni nego tvoj oče!

¹¹Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou?

¹¹Ali so ti malovažne tolažitve Božje in pohlevna beseda do tebe ti je li ničvredna?

¹²Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči,

¹²Kaj ti je ujelo srce in zakaj se iskrijo oči tvoje?

¹³že obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst?

¹³da obračaš zoper Boga mogočnega togoto svojo in take besede bruhaš iz svojih ust?

¹⁴Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ženy?

¹⁴Kaj je smrtnik, da bi bil čist, in rojeni od žene, da bi bil pravičen?

¹⁵Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach!

¹⁵Glej, svetnikom svojim ne upa in nebesa niso čista v njegovih očeh!

¹⁶A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu.

¹⁶Koliko manj ostudnež in popačenec, mož, ki pije krivico kakor vodo!

¹⁷Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl,

¹⁷Naj ti povem, poslušaj me, in kar sem videl, ti bom pripovedoval,

¹⁸to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov.

¹⁸kar so modri oznanjali in niso zakrivali, sprejemši to od očetov svojih,

¹⁹Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí.

¹⁹ki je njim samim bila izročena dežela in tujec ni prešel sredi njih –:

²⁰Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka.

²⁰Vse svoje žive dni se zvija brezbožnik v mukah in majhno število let je prihranjeno silovitežu.

²¹Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca.

²¹Groze glas mu doni po ušesih; ko je mir, prihruje naj pogubnik;

²²Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč.

²²nima nade, da se vrne iz temine, in namerjen nanj ga čaka meč.

²³Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deň tmy.

²³Blodi okrog zaradi kruha, govoreč: Kje ga dobim? Ve, da blizu njega je pripravljen dan teme.

²⁴Desia ho súženie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja.

²⁴Bridkost in stiska ga plašita, premagujeta ga kakor kralj, ki je pripravljen za naskok.

²⁵Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu.

²⁵Ker je iztegnil roko zoper Boga mogočnega in je prevzetoval proti Vsegamogočnemu,

²⁶Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov.

²⁶zaletaval se je vanj z vzpetim vratom, z debelimi grbami ščitov svojih;

²⁷Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny.

²⁷ker se je obraz njegov pokril z mastjo, na ledjih se mu je nabrala tolšča,

²⁸A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov.

²⁸in prebival je v porušenih mestih, v hišah, v katerih bi se ne bilo smelo stanovati, ki zanje je določeno, da ostanejo v razvalinah:

²⁹Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi.

²⁹zato ne obogati, imetje njegovo ne ostane in posestvo njegovo se ne razširi v deželi.

³⁰Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst.

³⁰Ne uteče iz temine, plamen posuši mladike njegove, in on izgine od diha iz ust Njegovih. –

³¹Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny.

³¹Naj se ne zanaša na laž, prevaran bo, kajti prevara mu bo v povračilo.

³²Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať.

³²Še preden pride dan njegov, se to dopolni, in palmova mladika mu več ne ozeleni;

³³Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva.

³³bode kakor trta, ki trebi kislo grozdje svoje, in kakor oljka, ki stresa cvetje svoje.

³⁴Lebo shromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru.

³⁴Kajti družina bogapozabnikova je nerodovitna, in ogenj pokonča podkupljivčev šator.Bogapozabniki nosijo nadlogo, rode krivico, njih srce pripravlja prevaro.

³⁵Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.

³⁵Bogapozabniki nosijo nadlogo, rode krivico, njih srce pripravlja prevaro.