1Môj duch je rozrušený; moje dni hasnú; zbývajú mi hroby.
1Duh moj je raztresen, dnevi mi dotekajo, grobovi me čakajo.
2Je isté, že je posmech posmievačov u mňa, a moje oko má dlieť na ich poburovaní!
2Res zasmehljivci so pri meni, in oko moje mora gledati njih bridko žaljenje.
3Nože polož záloh; zaruč sa u seba za mňa! Lebo veď kde kto iný uderí do mojej ruky!
3Zastavi se, prosim, jamči zame pri sebi! kdo mi sicer v roko udari za poroštvo?
4Pretože si prikryl ich srdce, aby nerozumeli, preto ich ani nepovýšiš.
4Kajti njih srca si zaprl razumu, zato jim ne daš prevladovati.
5Kto za podiel oznámi blížnych, toho synov oči sa zatmejú.
5Če kdo ponuja prijatelje v plen, otrokom njegovim morajo oči shirati.
6Ale ma vystavil ľuďom za príslovie, a stal som sa takým, ktorému sa pľuje do tvári.
6On me je tudi postavil v prislovico ljudem, in obraz moj jim je v pljuvanje.
7Moje oko zoslablo od žiaľu, a všetky moje údy sú podobné tôni.
7In oko moje je potemnelo od nevolje, in kakor senca je slednji moj ud.
8Statoční ľudia priami sa hrozia nad tým, a nevinný sa poburuje nad pokrytcom.
8Pošteni ostrme ob tem, in nedolžni se ujezi nad bogapozabnikom.
9Avšak spravedlivý sa bude držať svojej cesty, a ten, kto je čistých rúk, priberie sily.
9A pravični bo vztrajal na poti svoji, in kdor je čistih rok, bo dobival vedno več moči.
10Ale i vy všetci sa vráťte a nože poďte! Lež nenajdem medzi vami múdreho.
10Ali vi vsi, le prihajajte zopet sem! modrega vendar ne najdem med vami.
11Moje dni sa pominuly; moje úmysly sú roztrhané, dedičstvá môjho srdca.
11Dnevi moji so minili, načrti so se mi izjalovili, kar sem jih gojil v srcu svojem.
12Noc mi obracajú na deň, a zase vraj svetlo je blízko tmy.
12Noč mi izpreminjajo v dan, svetloba, pravijo, je blizu tam, kjer je tema.
13I keby som niečo očakával, jednako bude hrob mojím domom; vo tme si usteliem svoju ložu.
13Ako čakam, da dobim v šeolu dom, ako sem si v temoti postlal ležišče,
14Jame privolám: Ty si môj otec! Moja mať a moja sestra privolám červom.
14ako sem dejal grobu: Oče moj si! in črvadi: Mati si moja in sestra moja!
15Kde je tedy moje očakávanie? A čo do môjho očakávania, kto kedy ho uvidí?
15kje je potem nada moja? da, nada moja, kdo jo bo gledal?Zaide doli do zapahov šeola, ko bomo vsi vkup počivali v prahu.
16Všetko to sostúpi k závorám hrobu, akže všetko spolu spočíva na prachu.
16Zaide doli do zapahov šeola, ko bomo vsi vkup počivali v prahu.