¹A odpovedal Cófar Naamatský a riekol:

¹Tedaj odgovori Zofar Naamatec in reče:

²Tak tedy moje myšlienky ma nútia odpovedať, a to zato, že to súri vo mne.

²Zato mi odgovarjajo misli moje in zaradi tega sem znotraj razburjen.

³Kázeň, ktorá vrhá potupu na mňa, čujem, a duch mi káže odvetiť z môjho umu.

³Svarilo, sebi v sramoto, mi je poslušati! A duh moj po razsodnosti svoji mi odgovarja.

⁴Či ty vieš to, čo bolo od veku, odkedy Bôh postavil človeka na zemi:

⁴Ne veš li tega, kar je od vekomaj, odkar je bil človek postavljen na zemljo:

⁵že plesanie bezbožných je len hen z blízka, a že radosť pokrytca trvá len na chvíľu?

⁵da je zmagoslavje brezbožnih kratko in radost bogapozabnika le za trenotek?

⁶Keby jeho pýcha vystúpila až do neba, a jeho hlava keby sa dotkla oblaku,

⁶Najsi celó do neba stopa visokost njegova in glava njegova se dotika oblakov:

⁷jednako zahynie na večnosť ako jeho lajno. Tí, ktorí ho vídali, povedia: Kam sa podel?

⁷kakor blato njegovo pogine za vselej; kateri so ga videli, poreko: Kje je?

⁸Zaletí jako sen, a nenajdú ho, a bude zahnaný jako videnie noci.

⁸Kakor sen odleti, in ne bodo ga našli, izgubi se kakor ponočna prikazen.

⁹Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej neuzrie jeho miesto.

⁹Oko ga je ugledalo, a ne bo ga videlo več, in nikdar več ga ne bo gledalo mesto njegovo.

¹⁰Jeho synovia budú hľadať priazne chudobných, a jeho ruky navrátia jeho nespravedlivo nadobudnutý majetok.

¹⁰Njegovi otroci bodo iskali prijaznosti ubogih in njih roke bodo povračale oškodovancem imetje njegovo.

¹¹Jeho kosti sú plné vlahy jeho mladosti; ale to všetko spolu s ním ľahne do prachu.

¹¹Kosti so mu bile polne mladostne moči, ta pa zdaj leži ž njim v prahu.

¹²Ak sladí v jeho ústach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom,

¹²Čeprav mu je hudoba sladka v ustih in jo skriva pod jezikom svojim,

¹³šetrí ju a neopustí jej, ale ju zdržuje medzi svojimi ďasnami:

¹³jo slastno goji in je noče pustiti, ampak jo zadržuje v grlu svojem:

¹⁴jeho pokrm sa premení v jeho črevách, na žlč jedovatých hadov v jeho vnútornostiach.

¹⁴vendar se izpremeni hrana v životu njegovem, kačji strup bode v notranjščini njegovi.

¹⁵Pohltil majetok, ale ho vyvráti; silný Bôh ho vyženie z jeho brucha.

¹⁵Bogastvo je požrl, pa ga bo izbljuval, iz trebuha mu ga potegne Bog mogočni.

¹⁶Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho zabije.

¹⁶Sesal je kačji strup: gadji jezik ga usmrti.

¹⁷Nebude smieť vidieť potoky, rieky tokov medu a mlieka.

¹⁷Ne bo gledal veselja svojega v potokih, v tekočih rekah medu in smetane.

¹⁸Navráti cudziu prácu únavnú a nezhltne, jako i majetok, ktorý získal zámenou, a nebude plesať.

¹⁸Povrniti mora, kar je pridelal, ne sme tega uživati; primerno imetju, ki ga je pridobil, se ne more veseliti.

¹⁹Lebo drvil, opúšťal chudobných; olúpil dom, a nevystavil ho.

¹⁹Kajti potrl je in zapustil ubožce, hiše si je siloma vzel, a ne bo jih dozidal.

²⁰Lebo neznal pokoja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzácností.

²⁰Kajti pokoja ni poznal v osrčju svojem, zato ne ohrani ničesar, kar mu je drago.

²¹Nezostalo ničoho z jeho žrádla; preto ani nepotrvá jeho dobré.

²¹Nič ni ušlo njegovi požrešnosti, zato ne bode trpežno blagostanje njegovo.

²²V plnosti jeho dostatku bude mu úzko; každá ruka utrápeného prijde na neho.

²²Ko bode v obilni obilosti, ga zadene stiska, roka vsakega trpina pride nanj.

²³Nech len má, čím by naplnil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svojho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho pokrme.

²³Ko si bo hotel napolniti trebuh, Bog spusti nanj jeze svoje togoto, in deževala bo nanj, njemu v jed.

²⁴Bude utekať pred železnou zbraňou; medené lučište ho prebodne.

²⁴Bežal bo pred železnim orožjem, a prestreli ga bronasti lok.

²⁵Vytasí meč, ale vyjde z jeho vlastného tela, a lesklá oceľ vyjde z jeho žlči, kým budú na ňom hrôzy smrti.

²⁵Izdere pšico, in pride ven iz telesa njegovega, svetlo jeklo iz žolči njegove, strahote ga objamejo.

²⁶Samá tma je skrytá pre jeho poklady; strávi ho oheň, ktorý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne.

²⁶Zgolj nesreča je prihranjena za vse zaklade njegove, požre ga ogenj, ki ga človek ne podpihava, požge, kar je preostalo v šatoru njegovem.

²⁷Nebesia odhalia jeho neprávosť, a zem povstane proti nemu.

²⁷Nebesa razkrijejo njegovo krivico, in zemlja se vzdigne zoper njega.

²⁸Odstehuje sa úroda jeho domu; rozplynie sa to všetko v deň jeho hnevu.

²⁸Dobiček hiše njegove se spravi vstran, povodenj ga odplavi v dan jeze Božje.To je človeku brezbožnemu delež od Boga in dediščina, prisojena mu od Boga mogočnega.

²⁹To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.

²⁹To je človeku brezbožnemu delež od Boga in dediščina, prisojena mu od Boga mogočnega.