¹Prečo nie sú od Všemohúceho ukryté časy, a prečo tí, ktorí ho znajú, nevidia jeho dní?

¹Zakaj ni vnaprej določil Vsemogočni sodnih rokov? in zakaj ne vidijo, kateri ga poznajo, njegovih sodnih dni?

²Bezbožníci prenášajú medze, lúpežne zajímajú stádo a pasú.

²Krivičniki prestavljajo mejnike, plenijo črede in jih sebi pasejo.

³Sebe odháňajú osla sirôt; berú do zálohu vola vdovy.

³Osle sirotam odganjajo in vdovam jemljejo v zastavo vole.

⁴Vychyľujú chudobných z cesty, a biedni zeme sa musia skrývať všetci dovedna.

⁴Ubožce pehajo s cest, krotki, kar jih je v deželi, se morajo skrivati vsi.

⁵Hľa, jako divokí osli na púšti vychádzajú po svojej práci hľadajúc korisť skoro za rána. Púšť mu dáva chlieb pre jeho deti.

⁵Glej, kakor divji osli v pustinji hodijo ubožci na delo svoje, marljivo iščoč plena: puščava jim daje hrane za njih otroke.

⁶Na poli žnú jeho miešaný krm, a paberkujú vinicu bezbožníka.

⁶Na polju žanjejo žito krivičnikovo in paberkujejo v njegovem vinogradu.

⁷Nahí nocujú, bez rúcha, a nieto prikrytia na zime.

⁷Nagi leže vso noč, ker nimajo obleke, in nimajo odeje v mrazu.

⁸Moknú od dažďa vrchov a nemajúc iného útočišťa objímajú skalu.

⁸Lijak z gora jih premoči, in ker nimajo strehe, se oklepajo skalovja. –

⁹Olupujú sirotu o prsia, a to, čo je na biednom, berú do zálohu,

⁹Siroto od prsi trgajo krivičniki, in kar ima na sebi ubožec, jemljejo v zastavo. –

¹⁰takže musia chodiť nahí, bez odevu, a hladní tí, ktorí nosia snopy.

¹⁰Goli hodijo, brez oblačila, in lačni nosijo bogatinom snope;

¹¹Medzi ich múrami tlačia olej; šliapu hrozno v prešoch a sú smädní.

¹¹v njih hramih jim morajo delati olje, tlačijo v tlačilnici in žeje se suše.

¹²Ľudia z mesta vzdychajú, a duša ranených volá o pomoc. A Bôh tomu nečiní prietrže.

¹²Iz mesta se sliši ječanje umirajočih, in duša ranjencev vpije. A Bog tega ne šteje za nepristojnost!

¹³Oni sú z tých, ktorí sa protivia svetlu; neznajú jeho ciest ani nezotrvávajú na jeho chodníkoch.

¹³Drugi pa so sovražniki svetlobe: njenih potov ne poznajo, na njenih stezah ne ostajajo.

¹⁴Na úsvite povstáva vrah; zabíja biedneho a chudobného a vnoci je ako zlodej.

¹⁴Ob jutranjem svitu vstaja razbojnik, mori ubožca in potrebnega, in po noči je kakor tat.

¹⁵A oko cudzoložníka striehne na mrak a hovorí: Neuvidí ma oko. A zakrýva tvár.

¹⁵In oko prešeštnikovo čaka, da nastane mrak, češ: Nobeno oko me ne zagleda, in krinko si dene na obraz.

¹⁶Za tmy podkopáva domy; vodne sa zamykajú; neznajú svetla.

¹⁶V temi vdirajo v hiše; po dnevi se zapirajo, svetlobe ne poznajo.

¹⁷Lebo im všetkým dovedna je ráno tôňou smrti, pretože znajú hrôzy temna smrti.

¹⁷Kajti najbolj črna tema jim je vsem jutro, ker vsak izmed njih je vešč grozotam črne teme.

¹⁸Ľahký je na povrchu vody; ich diel je zlorečený na zemi; neobráti sa viacej na cestu viníc.

¹⁸Hiter je v teku svojem po površju vodá; njih delež je proklet na zemlji; ne hodi več po poti proti vinogradom.

¹⁹Jako sucho i horúco pohlcujú snežné vody, tak i hrob tých, ktorí hrešia.

¹⁹Suša in vročina odpravita snežnico: enako šeol tiste, ki so grešili.

²⁰Zabudne ho život matky; sladnúť bude červom; nebude viacej spomínaný, a tak bude neprávosť zlomená jako strom,

²⁰Mati pozabi takega, črvadi bo dobro teknil, ne bodo se ga več spominjali; tako bo strta kakor drevo nepravičnost

²¹ten, kto spása, pohlcuje neplodnú, ktorá nerodí, a vdove nečiní dobrého.

²¹tistega, ki je plenil nerodovitno, ki ni rodila, in vdovi ničesar ni storil dobrega.

²²A tak zachvacuje mocných vo svojej sile; keď povstane, nikto neverí v život.

²²Bog pa z močjo svojo dolgo vzdržuje mogočneže; marsikateri še vstane, ko je že obupal nad življenjem.

²³Bôh mu dáva, aby žil bezpečne a spoľahol sa; ale jeho oči pozorujú na ich cesty.

²³Bog mu daje varnosti, in on se naslanja nanjo; toda oči Njegove so nad njih poti.

²⁴Keď sa povýšia voľačo málo, hneď ich neni, a sú snížení; uchvátení sú jako všetci iní a skosení sú jako vŕšok klasu.

²⁴Stopijo visoko, a malo le, pa jih ni več; zvrnejo se, smrt jih pograbi kakor vse druge, posečeni bodo kakor dozoreli klasovi.Ni li tako? Kdo dokaže, da lažem, in dene v nič govor moj?

²⁵A jestli nie je tak, kde kto mi dokáže, že som luhal? A nech obráti moju reč na nič!

²⁵Ni li tako? Kdo dokaže, da lažem, in dene v nič govor moj?