1A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
1In Job je nadaljeval govor svoj in rekel:
2Ako že žije silný Bôh, ktorý odmietnul môj súd, a Všemohúci, ktorý horkosťou naplnil moju dušu,
2Kakor res živi Bog silni, ki mi je odvzel pravico, in Vsegamogočni, ki žali dušo mojo
3že tak iste, dokiaľ len bude vo mne dych môjho života a duch Boha v mojich nozdrách,
3(kajti življenje moje je še v meni in duh Božji v nosnicah mojih):
4nebudú moje rty hovoriť neprávosti, ani môj jazyk nebude vravieť ľsti.
4ustne moje ne govore krivičnega in jezik moj ne izreče prevare!
5To nech je preč odo mňa, aby som vás uznal za spravedlivých vo vašich vineniach. Dokiaľ nezomriem, nedám odstrániť od seba svoju nevinu.
5Vam nikakor ne priznam pravičnosti; dokler ne umrem, ne dam si vzeti brezmadežnosti svoje.
6Držím sa svojej spravedlivosti ani sa jej nepustím. Moje srdce nebude potupovať niktorý z mojich dní.
6Pravičnosti svoje se držim in je ne pustim; srce mi ne očita ne enega mojih dni.
7Nech je môj nepriateľ ako bezbožník a ten, kto povstáva proti mne, jako nešľachetník.
7Sovražnik moj naj se pokaže kot brezbožnik, in kdor se stavi zoper mene, kakor krivičnik.
8Lebo jakáže je nádej pokrytca, keď vydiera, keď vytiahne Bôh jeho dušu?
8Kajti kaj je bogapozabnikova nada, če mu Bog prestriže življenje in vzame dušo?
9Či počuje silný Bôh jeho krik, keď prijde na neho úzkosť?
9Bo li Bog mogočni slišal njegovo vpitje, ko pride stiska nadenj?
10Či azda bude sa kochať vo Všemohúcom? Či bude volať na Boha každého času?
10More se li veseliti Vsemogočnega in klicati Boga vsakteri čas?
11Budem vás vyučovať o ruke silného Boha a toho, čo je u Všemohúceho, nezatajím.
11Naj vas poučim o roki Boga silnega; kar je pri Vsegamogočnem, nočem utajiti.
12Hľa, vy všetci ste videli; prečo tedy hovoríte takú márnosť?
12Glejte, sami ste to vsi videli, zakaj torej blebetate ničevo?
13To je podiel bezbožného človeka u silného Boha a dedičstvo ukrutníkov, ktoré vezmú od Všemohúceho.
13To je delež krivičnega človeka pri Bogu mogočnem in silovitnikov dediščina, ki jo dobivajo od Vsemogočnega:
14Jestli sa aj rozmnožia jeho synovia, rozmnožia sa pod meč, a jeho potomci sa nenasýtia chleba.
14Ko se mu množe otroci, množe se za meč, in potomci njegovi nimajo kruha dositega.
15Jeho pozostalí, ktorí unikli, pochovaní budú smrťou, a jeho vdovy nebudú plakať.
15Kar preostane njegovih, bodo pokopani v pomoru, in vdove njegove ne bodo žalovale.
16Keby nahromadil striebra jako prachu a nahotovil šiat ako blata,
16Ako si nakopiči srebra kakor prahu in si oblačil oskrbi kakor blata:
17nahotoví, ale spravedlivý oblečie, a čo do striebra, podelí nevinný.
17pripravi si jih, a pravičnik jih bo oblekel, in nedolžni si med seboj razdele srebro.
18Vystaví svoj dom ako moľ a jako búdu, ktorú spravil strážnik.
18Zida si hišo, ki je kakor moljava in kakor koča, ki si jo napravi čuvaj.
19Ľahne bohatý, a nič nie je odpratané; otvorí svoje oči, a niet ho!
19Bogat gre spat, a ne leže v drugič, odpre oči, in ni ga več.
20Hrôza ho zachváti jako voda; víchor ho ukradne vnoci.
20Grozote ga dohite kakor voda, po noči ga ugrabi vihar.
21Vychytí ho východný vietor, a pojde, a urve ho jako víchrica z jeho miesta.
21Vzhodni veter ga vzame, da odide, in ga odnese z mesta njegovega.
22Také veci vrhne na neho a nezľutuje sa; bude utekať pred jeho rukou, čo bude stačiť.
22In Bog bo lučal vanj brez prizanašanja, roki Njegovi zaman bo poskušal ubežati.Ploskali bodo nad njim z rokami in izžvižgajo ga z mesta njegovega.
23Tlieskať budú nad ním svojimi rukami a potupne budú pískať na neho z jeho miesta.
23Ploskali bodo nad njim z rokami in izžvižgajo ga z mesta njegovega.