¹Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;

¹Kajti srebro ima svoje žile in zlato kraj, kjer se čisti.

²železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.

²Železo se dobiva iz zemlje in iz kamenja izpuščajo s topljenjem bron.

³Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.

³Temi napravljajo konec in preiskujejo do najskrajnejših mej kamene, skrite v temini in v smrtni senci.

⁴Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.

⁴Navpik izkopljejo predor, koder popotnik ne hodi, po stezah, ki nanje noga ne stopi, se spuščajo doli in zibljejo semtertja daleč od ljudi.

⁵Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.

⁵Iz zemlje raste kruh, a pod njo rijejo kakor ogenj.

⁶Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,

⁶Med njenimi kameni se nahaja safir in gruče zlata so v njej.

⁷chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;

⁷Te steze ropna ptica ni poznala in kraguljevo oko je ni videlo;

⁸nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.

⁸ni po njej stopala ponosna zver in lev rjoveči ni po njej hodil.

⁹Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;

⁹Trdega kamena se loti človek z roko svojo, izpodkopava gore od dna;

¹⁰rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;

¹⁰prekope izsekava skozi skalovje in raznotere dragocenosti ugleda oko njegovo.

¹¹hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo...

¹¹Zajezuje struge, da ne solzé, in kar je skrito, prinaša na luč.

¹²Ale kde sa nájde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

¹²Ali modrost, kje se nahaja? in kje je kraj razumnosti?

¹³Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.

¹³Smrtni človek ne pozna njene cene, in v deželi živečih je ni najti.

¹⁴Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.

¹⁴Brezno pravi: Ni je v meni, in morje govori: Ni je pri meni.

¹⁵Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.

¹⁵Prečiščenega zlata ne moreš zanjo dati, ne dosti srebra odtehtati, da bi jo plačal.

¹⁶Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.

¹⁶Ne more se ceniti s čistim zlatom ofirskim, z dragocenim oniksom ali safirjem.

¹⁷Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.

¹⁷Zlato in steklo se ji ne moreta primerjati, ne posoda iz prečiščenega zlata zanjo zamenjati.

¹⁸Nespomína sa koral a kryštal, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.

¹⁸Koraljev in kristala ni poleg nje omenjati, in pridobiti modrost je veliko dražje nego bisere.

¹⁹Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.

¹⁹Ne more se ji enačiti topas iz Etiopije, ne da se oceniti s čistim zlatom.

²⁰A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

²⁰Odkod torej prihaja modrost, in kje je kraj razumnosti?

²¹Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.

²¹Prikrita je očem vseh živih bitij in skrita pticam pod nebom.

²²Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.

²²Pogubljenje in smrt pravita: Glas o njej smo čuli z ušesi svojimi.

²³Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.

²³Bog ve pot do nje, in on pozna njen kraj.

²⁴Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.

²⁴Zakaj on gleda do koncev zemlje in vidi vse, kar je pod nebom.

²⁵Keď robil vetru váhu a meral vody mierou

²⁵Ko je vetru določal težo in vode tehtal in meril,

²⁶robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,

²⁶ko je ustanavljal postavo dežju in pot blisku in gromu:

²⁷vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.

²⁷tedaj jo je videl in jo naznanil, jo postavil, pa tudi preizkusil.In človeku je dejal: Glej, strah Gospodov je modrost, in ogibati se hudega je razumnost.

²⁸A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.

²⁸In človeku je dejal: Glej, strah Gospodov je modrost, in ogibati se hudega je razumnost.