1A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
1In Job je nadaljeval govor svoj in rekel:
2Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!
2O da bi bil še kakor v nekdanjih mesecih, kakor v dneh, ko me je Bog varoval,
3Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!
3ko mi je svetilnica njegova sijala nad glavo in ko sem pri njegovi luči hodil po temi;
4Jako som bol za dní svojej jasene, kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;
4kakor sem bil v dneh zrelosti svoje, ko je bilo prijateljstvo Božje nad šatorom mojim,
5kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;
5ko je bil še Vsemogočni z menoj, otroci moji okoli mene;
6kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;
6ko sem si umival noge v smetani in je skala poleg mene izlivala potoke olja!
7keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!
7Ko sem šel skozi vrata v mesto, stol svoj si postavil na ulici,
8Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.
8mladeniči so me videli in se skrili, in starci so se vzdignili in stali,
9Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;
9knezi so zadrževali besede, položivši roko na usta svoja,
10hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.
10plemenitnikov glas je onemel in jezik se jim je k nebesu prilepil.
11Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.
11Ker ko je uho slišalo o meni, je blagrovalo mene, in ko me je oko videlo, je pričalo zame.
12Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.
12Zakaj otel sem ubožca, ki je vpil za pomoč, in siroto, ki ji ni bilo pomočnika.
13Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.
13Blagoslov tistega, ki bi bil skoro poginil, je prišel nadme, in srce vdove sem spravil v radostno petje.
14Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.
14Oblačil sem pravičnost – bila mi je v obleko, in gorečnost za pravico mi je bila kakor plašč in venec.
15Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.
15Slepcu sem bil oko in noga hromcu.
16Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.
16Oče sem bil potrebnim in pravdo tistega, ki ga nisem poznal, sem preiskoval.
17Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.
17Strl sem nepravičniku kočnike in zobom njegovim sem iztrgal plen.
18A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.
18Zato sem dejal: V gnezdu svojem bom umrl in pomnožim kakor pesek dni svoje.
19Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.
19Korenina moja se bo raztezala kraj vode in rosa bo nočevala na mojem vejevju;
20Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.
20slava moja ostane vedno nova pri meni in lok moj se bo pomlajeval v roki moji.
21Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.
21Mene so poslušali in čakali in molče na uho vlekli moj svet.
22Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;
22Po mojih besedah ni nihče govoril, in govorjenje moje je nanje kapljalo.
23očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.
23Čakali so me kakor dežja in odpirali usta svoja kakor zemlja, hrepeneč po poznem dežju.
24Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.
24Nasmehljaval sem se jim, kadar so obupavali, in svetlobe obličja mojega niso mogli omračiti.Rad sem krenil na pot k njim in sedel kot glava, in stoloval sem pri njih kakor kralj med vojsko, kot tisti, ki tolaži žalujoče.
25Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.
25Rad sem krenil na pot k njim in sedel kot glava, in stoloval sem pri njih kakor kralj med vojsko, kot tisti, ki tolaži žalujoče.