1A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.
1Sedaj pa se mi smejejo mlajši od mene, ki njih očetov nisem maral pridružiti psom črede svoje.
2A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda.
2Kaj bi mi bila tudi koristila krepkost njih rok? saj jim je izginila mladostna čvrstost.
3Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte,
3Shujšani od stradanja in lakote, glojejo suho zemljo, ki je od nekdaj pusta in prazna.
4ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom.
4Trgajo lobodo ob grmeh, in korenina bodičevja je njih hrana.
5Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja,
5Izganjajo jih ljudje izmed sebe, vpijejo za njimi kakor za tatovi.
6takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál.
6Po strašnih prepadih morajo bivati, po jamah in skalnih votlinah.
7Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne,
7Izza grmovja vreščijo, med koprivami se zbirajo –
8synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme.
8otroci bedakov, da, otroci brezčastnežev, z bičem izgnani iz dežele!
9A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.
9In tem sem sedaj v zabavljivo pesem, postal sem jim v prislovico!
10Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,
10Gnusim se jim, stopajo daleč od mene in ne prizanašajo licu mojemu s pljuvanjem.
11pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou.
11Kajti Bog mi je razrešil vrv življenja in me ponižal, zato so si popustili uzdo pred menoj.
12Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby.
12Na desnici se mi postavlja tista zalega, noge mi odpahujejo stran, zoper mene napravljajo poti svoje, meni v pogubo.
13Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka.
13Razdirajo stezo mojo, pospešujejo mi pogubo, oni, ki sami so brez pomočnika.
14Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka.
14Kakor skozi širok predor se rinejo sem, lomasteč se vale nadme.
15Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak.
15Strahote so se obrnile proti meni. Čast moja se je razprhnila kakor v viharju, in sreča moja je minila kakor leteč oblak.
16A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia.
16In sedaj se razliva v meni duša moja; dohiteli so me bede polni dnevi.
17Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc.
17Noč mi vrta po kosteh, da se mi drobé, in glodajoče bolečine mi ne mirujejo.
18Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne.
18Vsled velike sile bolezni se mi grdo prilega obleka, oklepa me kakor telovnika mojega ovratnik.
19Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu.
19Pahnil me je v blato, da sem enak prahu in pepelu.
20Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa.
20Vpijem k tebi, a mi ne odgovarjaš, stojim proseč, pa me le strmo gledaš.
21Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa.
21Izpreobrnil si se v grozovitnega meni, z močjo roke svoje me preganjaš.
22Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.
22Vzdiguješ me gori na veter, da bi odletel in se razrušil v šumu viharja.
23Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.
23Kajti vem, da me odpelješ v smrt in v hišo, ki je določena vsem živečim.
24Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc.
24Toda ne iztegne li kdo roke svoje, ko pada? in če kdo gine, ne vpijejo li za pomoč?
25Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.
25Ali nisem jokal nad njim, ki ga je zadela nesreča? ni li mi bilo v duši žal siromaka?
26Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak.
26Kajti čakal sem dobrega, a prišlo je hudo, nadejal sem se svetlobe, a prišla je tema.
27Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia.
27Osrčje moje v bridkosti kipi in ne miruje, zadeli so me mučni dnevi.
28Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc.
28Žalujoč hodim semtertja, brez solnca, stojim v zboru in vpijem za pomoč.
29Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.
29Brat sem postal šakalom, nojem pa tovariš.
30Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.
30Koža mi je očrnela in se lupi raz mene, kosti moje goré od vročine.In tako se je premenila harfa moja v žalostinko in piščal moja v jokanja glas.
31A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.
31In tako se je premenila harfa moja v žalostinko in piščal moja v jokanja glas.