¹Učinil som smluvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pannu?

¹Zavezo sem sklenil s svojimi očmi, in kako bi se bil smel ozirati po devici?

²A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsostí?

²A kaj mi je delež Božji odzgoraj in dediščina Vsemogočnega iz visokosti?

³Či nie zahynutie nešľachetnému a pomsta činiteľom neprávosti?

³Ni li poguba nepravičniku in nesreča njim, ki delajo krivico?

⁴Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky?

⁴Ne vidi li On potov mojih in ne šteje li vseh korakov mojih?

⁵Jestli som chodil s márnosťou, a jestli moja noha spiechala ku ľsti,

⁵Ako sem se pečal z ničemurnostjo in je noga moja hitela v prevaro

⁶nech ma odváži na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť.

⁶(naj me pretehta na tehtnici pravičnosti, in spozna Bog brezmadežnost mojo!),

⁷Jestli sa môj krok odchýlil s cesty, a moje srdce odišlo za mojimi očima, a jestli ľpí na mojich rukách nejaká škvrna;

⁷ako je krenil korak moj s prave poti in mi je srce hodilo za očmi mojimi in se je madež prijel mojih rok:

⁸vtedy nech sejem, a iný nech jie, a moje potomstvo nech je vykorenené.

⁸sejem naj, a drug uživaj, in kar sem zasadil, naj se s korenino izdere!

⁹Jestli sa dalo zvábiť moje srdce k cudzej žene, alebo jestli som úkladil pri dveriach svojho blížneho,

⁹Ako mi je znorelo srce za katero ženo in sem prežal pri vratih bližnjega svojega:

¹⁰vtedy nech melie moja žena inému, a nech sa zohýňajú nad ňou iní.

¹⁰naj žena moja melje drugemu in drugi naj se nadnjo sklanjajo!

¹¹Lebo je to mrzkosť a je to neprávosť pred sudcov;

¹¹Kajti to je ostudnost, to je pregreha, ki jo morajo kaznovati sodniki.

¹²lebo je to oheň, ktorý žerie až do zahynutia a vykorenil by všetku moju úrodu.

¹²Kajti to je ogenj, ki požira do pogubljenja in ki bi s korenom izdrl vse, kar sem pridelal.

¹³Keby som bol opovrhol súdom svojho sluhu alebo svojej dievky, keď sa pravotili so mnou,

¹³Ako nisem spoštoval pravice hlapca svojega in dekle svoje, ko sta se prepirala z menoj:

¹⁴čo by som bol urobil, keby bol povstal silný Bôh a keby to bol vyhľadával, čo by som mu bol odpovedal?

¹⁴kaj si počnem, če vstane Bog mogočni, in ko bo preiskoval, kaj mu odgovorim?

¹⁵Či azda ten, ktorý mňa učinil v živote matky, neučinil i jeho? A či nás oboch neutvoril jeden a ten istý v lone matky?

¹⁵Ni li tudi njega Stvarnik moj naredil v materinem telesu, in ni li eden naju pripravil v materini otrobi?

¹⁶Ak som uňal z toho, čo si priali chudobní, a dal som hynúť očiam vdovy

¹⁶Ako sem ubožcem odrekel, kar so želeli, in povzročil, da so vdovine oči medlele,

¹⁷a jedol som sám svoju skyvu, a nejedla z nej i sirota -

¹⁷ali če sem jedel grižljaj svoj sam in ni tudi jedla od njega sirota

¹⁸Lebo veď mi rástla od mojej mladosti jako otcovi, a od života svojej matky som ju vodil, vdovu -;

¹⁸(pač od mladosti moje je rasla pri meni kakor pri očetu in od materinega telesa sem bil vdovi vodnik);

¹⁹ak som videl hynúceho bez rúcha a díval som sa na toho, kto nemal čím sa odiať, na chudobného;

¹⁹ako sem koga videl blizu pogina, ker ni imel oblačila, in potrebnega brez odeje,

²⁰ak mi nedobrorečily jeho bedrá, a nehrial sa zo strihu mojich oviec;

²⁰in če me ni blagoslavljalo ledje njegovo in če se z volno mojih ovac ni ogreval,

²¹ak som sa zahnal svojou rukou na sirotu, pretože som videl v bráne svoju pomoc;

²¹ako sem vihtel roko proti siroti, ker sem videl, da mi je pomoč med vrati:

²²nech odpadne moje plece od svojeho väzu, a moje rameno nech sa vylomí zo svojho kĺbu!

²²odpadi mi pleče od lopatice svoje in rama moja se odlomi od njene cevi!

²³Lebo išiel na mňa strach pred zkazou silného Boha, a pre jeho velebnosť nemohol som vykonať takú vec.

²³Zakaj pogubljenje od Boga mogočnega mi je bilo v strah in vpričo Njegove vzvišenosti nisem mogel ničesar.

²⁴Ak som položil zlato za svoju nádej a povedal som čistému zlatu: Moje dúfanie;

²⁴Ako sem postavil zlato za nado svojo in čistemu zlatu rekel: Upanje moje!

²⁵ak som sa radoval tomu, že mám veľa majetku, a že moja ruka získala tak mnoho;

²⁵ako sem se veselil, da mi je bilo imetja veliko ter da je moja roka mnogo pridobila;

²⁶ak som hľadel na svetlo slnka, že svieti, a na mesiac, ako ta ide spanile,

²⁶ako sem gledal solnce, kako je sijalo, in v diki plavajoči mesec,

²⁷a moje srdce sa dalo tajne zviesť, a moja ruka im posielala bozky mojich úst -

²⁷in srce mi je bilo skrivaj omamljeno, da sem njima v čast poljubljal roko svojo:

²⁸Aj to by bola bývala neprávosť pred sudcu, lebo tak by som bol zaprel silného Boha hore -,

²⁸tudi to bi bila pregreha, kazni vredna pred sodniki, ker bi bil zatajil Boga mogočnega, ki je gori!

²⁹ak som sa radoval záhube svojho nenávistníka a bol som vzrušený radosťou, že ho stihlo zlé -

²⁹Ako sem se veselil nesreče sovražilca svojega in se vzradoval, ko ga je zadelo zlo

³⁰Ale nedal som hrešiť svojim ústam kliatbou žiadať jeho dušu -,

³⁰(a nikoli nisem dopustil grlu svojemu grešiti, da bi bil s kletvijo zahteval smrt njegovo!),

³¹ak nehovorili ľudia môjho stánu, kde kto je vraj, kto by sa nebol najedol jeho mäsa?!

³¹ako niso rekali šatora mojega ljudje: Kdo bi se ne bil nasitil mesa njegove živine?

³²Pohostín nenocoval vonku; svoje dvere som otváral na cestu -,

³²na ulicah ni bilo treba prenočevati tujcu, duri svoje sem odprl popotniku –

³³ak som prikrýval svoje prestúpenie, ako robieva človek, skrývajúc svoju neprávosť vo svojom lone,

³³ako sem, kakor Adam, prikrival prestopke svoje, skrivaje v nedrijih krivdo svojo,

³⁴keď som sa azda bál veľkého davu, a desilo ma opovrženie rodín, a mlčal som nevychádzajúc zo dverí -

³⁴ker sem se bal velike množice in me je strašilo zaničevanje rodovin, tako da sem molčal in nisem stopil ven iz duri...

³⁵Oj, aby som mal toho, kto by ma vypočul! Tu hľa, je moje znamenie! Nech mi odpovie Všemohúci! A písmo aby som mal, ktoré napísal môj protivník!

³⁵O da bi imel koga, ki bi me poslušal! (tu je moj podpis, Vsemogočni naj mi odgovori!) in da bi imel tožbenico, ki jo je pisal nasprotnik moj!

³⁶Áno, vzal by som ho na svoje plece a ovinul by som si ho sťa korunu!

³⁶Res, na rami svoji bi jo nosil in si jo navezal kakor venec!

³⁷Oznámim mu počet svojich krokov a priblížim sa mu jako knieža -,

³⁷Korakov svojih število bi mu naznanil, pristopil bi k njemu kakor knez.

³⁸ak volá proti mne moja zem a spolu plačú jej brázdy;

³⁸Ako vpije nad menoj njiva moja in brazde njene vse vkup jokajo;

³⁹ak som jedol jej úrodu bez peňazí, a pre mňa musela vzdychať duša jej držiteľov:

³⁹ako sem užival njen pridelek, ne da bi bil plačal, in sem provzročil, da je njen posestnik izdahnil:tedaj mi rasti osatje namesto pšenice in namesto ječmena grd plevel! Konec je besedam Jobovim.

⁴⁰miesto pšenice nech vzíde tŕnie a miesto jačmeňa plevel. Dokončili sa slová Jobove.

⁴⁰tedaj mi rasti osatje namesto pšenice in namesto ječmena grd plevel! Konec je besedam Jobovim.