1Áno, preto sa trasie moje srdce strachom a skáče so svojho miesta.
1Da, ob tem mi srce trepeta in poskakuje s svojega mesta.
2Počujteže hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst!
2Čujte, čujte glasu Njegovega hrum in šumljanje, ki prihaja iz ust Njegovih!
3Púšťa ho popod všetky nebesia a svoje svetlo až na krýdla zeme.
3Pod vsa nebesa ga pošilja in blisk svoj do robov zemlje.
4Za ním reve hlas; hrmí hlasom svojej velebnosti a nezdŕža toho, keď sa čuje jeho hlas.
4Za bliskom rjove grom; On grmi z veličastnim glasom svojim in ne zadržuje bliskov, ko se čuje glas Njegov.
5Silný Bôh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum.
5Bog mogočni grmi čudovito z glasom svojim, velike dela reči, ki jih ne razumemo.
6Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohutných dažďov.
6Zakaj snegu veli: Padaj na zemljo! enako nalivu in silnim ploham svojim.
7Pečatí ruku každého človeka, aby poznali všetci ľudia, ktorí sú jeho dielom.
7Vsakemu človeku zapečati roko, da bi vsi ljudje spoznali delo Njegovo.
8A divá zver vchádza do úkrytu a býva vo svojich brlohoch.
8Tedaj gre zver v svoja skrivališča in ostaja v svojih brlogih.
9Z komory juhu prichádza víchrica a od severa zima.
9Iz hrama na jugu prihaja vihar, od severa pa mraz.
10Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie.
10Po dihu Boga mogočnega se naredi mraz in široke vode se stisnejo.
11Áno, vlahou obťažuje hustý oblak; naďaleko rozháňa oblak svojho svetla,
11Z množino mokrote obtežuje oblake, daleč razprostira oblake strelonosne.
12ktorý sa prevracia jeho riadením naokolo, aby tie veci vykonaly všetko to, čo im rozkazuje na tvári okruhu zeme,
12Pod Njegovim vodstvom se zasukajo, da opravijo, karkoli jim zapove, nad površjem obseljene zemlje,
13buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ.
13bodisi, da jim veli izprazniti se v šibo, če je treba zemlji Njegovi, ali v dokaz Njegove milosti.
14Nože počuj to, Jobe, postoj a pozoruj divy silného Boha!
14Čuj to, Job, stoj in opazuj čudovita dela Boga mogočnega!
15Či vieš o tom, keď im nakladá niečo Bôh? Alebo kedy dá, aby sa zablesklo svetlo jeho oblaku?
15Veš li, kako Bog obtežava oblake svoje in veli sijati njih svetlobi?
16Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša oblak? O divoch toho, ktorý je dokonalý čo do známosti?
16Umeš li plavanje in valovanje oblakov, čudovita dela tistega, ki je popoln v znanju?
17Ty, ktorého rúcho stáva sa priteplým, keď utíši zem od poludnia?
17Ti, ki ti obleka postane gorka, kadar jug vleče po zemlji,
18Rozťahoval si s ním nebeskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo.
18moreš li ti kakor On razpeti nebeški obok, da trdno stoji kakor zlito zrcalo?
19Nože nám daj vedieť, čo mu povieme? Neupravíme reči pre tmu.
19Poúči nas, kaj naj Mu rečemo? Mi ne moremo urediti besed zaradi tmine.
20Či sa mu porozpráva, keď budem hovoriť? Či povie niekto slovo, aby bol pohltený?
20Ali naj se Mu oznani, da hočem govoriti? Kdo bo li želel, da bo uničen?
21A teraz síce nevidia ľudia svetla, ktoré svieti jasne na nebesiach; ale prejde vietor a vyčistí ich.
21Sedaj sicer ne vidimo luči, ki na oblake svetlo sije, a veter potegne in jih očisti.
22Od severa prichádza blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva.
22Od severa prihaja zlat lesk – okoli Boga je strašna veličast;
23Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množstvo spravedlivosti, netrápi.
23Vsemogočnega ne moremo doseči, prevzvišen je v moči; a v sodbi in v obili pravičnosti nikomur ne dela sile.Zato se ga boje ljudje; on se ne ozira na nikogar, kakorkoli je modrega srca.
24Preto sa ho boja ľudia. Nehľadí na nikoho z tých, ktorí sú múdreho srdca.
24Zato se ga boje ljudje; on se ne ozira na nikogar, kakorkoli je modrega srca.