¹Či vieš čas rodenia kamzíkov? Pozoroval si azda svíjať sa jelenice, keď rodia?

¹Veš li za čas, kdaj rode divje koze v skalah, ali si opazoval, kdaj so košute v porodnih bolečinah?

²Či počítaš mesiace, ktoré vyplňujú? A či vieš čas ich pôrodu,

²Si li preštel njih mesece, katere jim je dopolniti, in veš li čas, kdaj rode?

³kedy sa skláňajú, rodia svoje mláďatá, odvrhujú svoje bolesti?

³kako se zvijajo, mlade svoje izpuščajo, bolečin se oproščajo?

⁴Ich mladé silnejú; rastú na poli; vyjdú a viacej sa nevrátia.

⁴Njih mladiči se ojačujejo, rastó pod milim nebom, jih zapuste in se k njim več ne povrnejo.

⁵Kto pustil divého osla na slobodu, a sväzky toho divocha kto rozviazal?

⁵Kdo je pustil divjega osla v prostost in vezi njegove kdo je razklenil,

⁶Ktorému som dal pustinu za jeho dom a za jeho príbytky slanú zem?

⁶ki sem mu jaz naredil puščavo v hišo in solnato puščo za prebivališče?

⁷Smeje sa lomozu mesta; nečuje povyku pohoniča.

⁷Njemu je v smeh mestni hrup, za krik gonjačev se ne meni.

⁸To, čo najde na vrchoch, je jeho pašou, a vyhľadáva všetko, čo je zelené.

⁸Gleda po gorah, kod je kaj paše, in išče povsod zelenja.

⁹Či ti bude chcieť slúžiť jednorožec? Či bude nocovať pri tvojich jasliach?

⁹Ali bo hotel divji bivol služiti tebi, bo li prenočeval pri jaslih tvojih?

¹⁰Či pripriahneš jednorožca k brázde jeho povrazom? Či bude za tebou brániť údolia?

¹⁰Ga li moreš v jarem vkleniti, da bi delal brazde, ali bo za teboj vlačil brano po dolini?

¹¹Či sa spoľahneš na neho preto, že má veľkú silu, a zanecháš na neho svoju prácu?

¹¹Boš li mu zaupal, ker je velika moč njegova, in prepustiš mu li delo svoje?

¹²Či mu budeš veriť, že svezie tvoje semeno a sprace tvoje humno?

¹²Moreš se li zanesti nanj, da spravi žetev tvojo in zbere žito na gumnu tvojem?

¹³Krýdlo pštrosov plesá. A istotne to nie je peruť ľútostného bociana ani perie!

¹³Veselo fofota nojica s perutjo svojo: a je li je njeno perutje in perje kakor štorkljino?

¹⁴Pretože zanechá zemi svoje vajcia a liahnuc hreje ich na prachu

¹⁴Kajti jajca svoja pušča na zemlji in jih ogreva v prahu,

¹⁵a zabúda, že ich môže rozpučiť noha, alebo že ich môže zašliapať poľná zver.

¹⁵a zabi, da jih utegne noga poteptati in zverina poljska streti.

¹⁶Tvrde zaobchodí so svojimi mláďatami, jako keby neboly jeho, i keby jeho práca mala byť nadarmo, nestrachuje sa o ňu.

¹⁶Trdo ravna s svojimi mladiči, kakor da niso njeni, nič je ne skrbi, da se je trudila zaman.

¹⁷Pretože mu Bôh dal zabudnúť na múdrosť ani mu nedal podielu na rozumnosti.

¹⁷Kajti Bog ji je prikratil modrost in razumnosti ji ni podelil.

¹⁸V taký čas, keď zatrepoce krýdlami na výšine, vysmeje sa koňovi i jeho jazdcovi.

¹⁸Kadar se vzdigne, da leti, zasmehuje konja in jezdeca.

¹⁹Či ty dáš koňovi silu? Či odeješ jeho šiju hrivou?

¹⁹Si li dal konju moč njegovo in mu vrat ogrnil z vihrajočo grivo?

²⁰Či spôsobíš, že bude skákať sťa kobylka? Jeho nádherný frkot je strašný.

²⁰Naredil si, da skače kakor kobilica? Rezgetanje njegovo je krasno in strašno.

²¹Jeho nohy hrabú na doline, a plesá vo svojej sile; ide von v ústrety zbrani.

²¹Grebe tla s kopiti, veseli se moči svoje, dirja oborožencem naproti.

²²Smeje sa strachu ani sa neľaká ani neustúpi pred mečom,

²²Posmehuje se bojazni in se ne ustraši, in meču se ne umakne.

²³hoci nad ním chreští túl, lesklá kopija a pika;

²³Nad njim zvenči strelni tulec, bliska se kopje in sulica.

²⁴s hrmotom a s búrlivým hnevom hltá zem ani nepostojí s pokojom, lebo zavznel zvuk trúby.

²⁴Silovito jezno dirja naprej in ne da se udržati, ko se zglasi trobenta.

²⁵Kedykoľvek zatrúbi trúba, zarehoce, a zďaleka začuchá boj, hrmot kniežat a krik.

²⁵Kadar zadoni tromba, kliče: huj! in oddaleč že čuje boj, grmeči glas poveljnikov in bojni krik.

²⁶Či je to z tvojho rozumu, že lieta jastrab, rozostrie svoje krýdla oproti juhu?

²⁶Tvoj li razum napravlja, da se jastreb dviga, razpenja peruti proti poldnevu?

²⁷Či na tvoj rozkaz vznáša sa orol a že na vysokom mieste kladie svoje hniezdo?

²⁷In zleti li orel visoko na tvoje povelje in postavi v višavi gnezdo svoje?

²⁸Prebýva na skale a hniezdi na výčnelku skaly, a to jako na hrade.

²⁸V skalah prebiva in gnezdi po pečinah in planinskih vrheh.

²⁹Odtiaľ pátra po žrádle; jeho oči hľadia naďaleko.

²⁹Odondod preži na živež, v daljavo gledajo oči njegove;in mladiči njegovi srebajo kri, in kjer je mrtvo truplo, je tudi on.

³⁰A jeho mláďatá strebú krv. Kde sú nejakí pobití, tam je aj on.

³⁰in mladiči njegovi srebajo kri, in kjer je mrtvo truplo, je tudi on.